Svojmu kolegovia a priateľovi sochárovi Ľubomírovi Birkovi. Tragicky zahynul 4. 4. 2009.
HUMENNÉ. Zaspomínať si na „ľudského“ človeka prišli na vernisáž sochárova matka i manželka Marta.
Ľubomír Birka, rožňavský rodák, žil a tvoril v Snine. Popri pedagogickej práci, krátko pôsobil aj na základnej umeleckej škole v Humennom, sa naplno venoval sochárskej tvorbe.
Stredobodom jeho tvorby bola figúra a jej premeny v dreve, epoxide, kameni či kove. V regióne zanechal aj niekoľko monumentálnych diel.
Traja autori, výtvarní pedagógovia, spolužiaci a kolegovia Drahoslava Zalaiová, Igor Hanák a Martin Horečný, pripravili pre svojho tragicky zosnulého kolegu výstavu.
„Nie traja za jedného, ale traja pre jedného. Cítiť tu silné prepojenie, autori sa akoby latentne inšpirovali Birkovou tvorbou, lebo ju poznajú,“ povedala na vernisáži kurátorka výstavy Daniela Kapráľová.
Ako dodala, Drahoslava Zalaiová je svojou citlivosťou, vnímavosťou a láskavosťou typickou predstaviteľkou ženského výtvarníctva. Jej keramické plastiky sú poéziou vo výtvarnom umení.
Diela Martina Horečného potvrdzujú, že abstrakcia ešte žije. Je to autor radosti, objavovania, experimentátor s farbami, plochami.
V diele Igora Hanáka je prázdny priestor. Akoby chcel autor povedať – nájdite si ho a zaplňte ho vlastnými myšlienkami, pocitmi.
V jeho diele najviac cítiť nostalgiu za Ľubom. Posledná veta hovorí za všetko: Kamaráde, chýbaš nám!
Opýtali sme sa
Čo si na Ľubovi Birkovi vážite...
... ako na kolegovi?
Drahoslava Zalaiová: „Ľubo bol veľmi priateľský a obetavý človek. Stále bol voči ľuďom otvorený a vždy nápomocný. Sme spolužiaci z vysokej školy. Kontakt bol silnejší, keď učil u nás na zuške. Vtedy sa nám stal veľmi blízky a len sa mi potvrdilo to, čo som o ňom roky vedela.“
... ako na priateľovi?
Igor Hanák: „Bolo mi potešením, radosťou a cťou pracovať s ním. Výtvarná ožila. Porobili sme spolu toľko vecí! Napríklad školský vestibul. Ešte mal byť s nami, ešte sme mali robiť somariny. Prišiel za mnou a hovorí mi: Igor, poďme robiť šalených! Reku, dobre. Vyšli sme vonku a robili sme smiešky. Bol malý vzrastom, ale veľký srdcom, mysľou, všetkým. Veľmi mi chýba. Boli sme ako jednovaječné dvojčatá. On niečo vymyslel, hneď som to pochytil. Mali sme spoločné nápady. Tešil som sa do práce, že sa stretnem s Ľubom. Už sa nestretnem ...“
... ako na umelcovi?
Martin Horečný: „Práve to, že sa tak netváril. Vôbec tak nevystupoval. Hovoril vždy jednoducho, čisto, priamo, úprimne a s humorom. Jeho prístup k tvorbe neobsahoval žiadny pátos a zbytočné cifrovačky. Jeho tvorba bola presne ním. Za nič sa neskrýval, na nič sa nehral. Keď bol šťastný, videl som to v jeho práci. Čistota, priamosť a úprimnosť. Technicky, technologicky a majstrovsky perfektne zvládnutá.“
... ako na životnom partnerovi?
Manželka Marta: „Ľudskosť a lásku. Bol veľmi ľudský, veľmi rád žil a mal rád ľudí. Hoci od jeho odchodu uplynuli už tri roky, stále sa s tým pokúšam zmieriť. Stále je to veľmi ťažké.“
jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
