Majestát organu mu učaroval ešte ako malému chlapcovi. Štyrikrát sa pokúšal dostať do zušky, napokon sa mu podarilo zapísať sa „len“ na keyboard. Čerstvý maturant na zdravotníckej škole, druhák v hre na organe Ján Fic očaril odbornú porotu na celoslovenskej súťaži v Námestove, keď svoju desaťminútovú „srdcovku“ zahral naspamäť. Spomedzi šestnástich súťažiacich skončil na druhom mieste.
HUMENNÉ. V nedeľu sa humenskému publiku predstavil na koncerte v rímskokatolíckom kostole Všetkých svätých spolu s ďalšou žiačkou - organistkou Slavomírou Baníkovou.
Po sedemročnom hraní na keyboarde sa Ján Fic zapísal na organ. Päť rokov hrával na ňom v kostole a majestátny nástroj si ho získal celého.
„Má všelijaké podoby, od jemných až po mohutné. Klaviatúra je rovnaká ako na keyboarde, len technika hry je iná. Ale skúsil som to,“ hovorí Janko. Na organe sa totiž hrá aj „oboma nohami“.
„Organista číta tri riadky v notovej osnove, husľový kľúč, basový kľúč a pedál,“ vysvetľuje učiteľ – organista Peter Franko.
Janko sa ale podľa jeho slov učí veľmi rýchlo a ľahko. „Niekto musí mesiac drilovať skladbu, Jankovi stačia tri dni. Je to danosť a veľká prednosť,“ hovorí.
Janko všetko pripisuje radosti z hrania a láske k hudbe. Troj, štvorhodinové cvičenie je preňho pôžitkom. Neprekáža mu ani kostolný chlad a ľadové klávesy v zime.
„Sme veľmi vďační pánu dekanovi Matejovi Babčákovi, že nám umožnil nacvičovať v chrámových priestoroch. Máme voľný prístup do kostola. Keď to hovorím kolegom na súťažiach, všetci nám závidia. Môj nebohý profesor Sokol hovoril, že organ je dobrý vtedy, keď sa na ňom stále hrá. Udržiavame ho teda v kondícii,“ hovorí s úsmevom učiteľ Franko.
Ide na konzervatórium
Janko má rád súčasnú organovú hudbu. Páči sa mu skladba pre Humenné od Ľubice Čekovskej a jeho srdcovkou je desaťminútová skladba od Bergama, ktorú sa naučil naspamäť.
Jeho veľkým vzorom je česká organistka Kateřina Chroboková, ktorú pozná z koncertu aj humenské publikum.
„Baroková hudba je tečúca architektúra, tam sa valia tóny a akordy,“ pridáva Peter Franko, ktorý už pre organ „zapálil“ viacero svojich žiakov.
Pred ani počas hrania Janko trému nemá. „Najhoršie je to počas vyhlasovania výsledkov. Vtedy to na mňa príde a najradšej by som zutekal,“ hovorí so smiechom.
Hoci v tomto roku zmaturoval na strednej zdravotníckej škole, svoj ďalší život spája s hudbou. Od septembra začína študovať hru na organe na košickom konzervatóriu.
„Budúci koncertný majster,“ načrtáva budúcnosť svojho žiaka učiteľ Franko. „Chcel by som ísť na výšku do zahraničia,“ dodáva Janko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
