Pochádza z učiteľskej rodiny. Za katedrou stojí už 35 rokov. U študentov si najviac cení úprimnosť a ochotu učiť sa. Je presvedčená o tom, že dobrý učiteľ musí byť náročný, prísny a musí mať rád deti. Eva Havajová, učiteľka nemeckého jazyka na Obchodnej akadémii v Humennom.
HUMENNÉ. V pondelok 18. júna si Anna Havajová v Prešove prevzala plaketu Jana Amosa Komenského – Sophista pro regione – učiteľ múdrosti pre región.
„Rodičia boli obetaví učitelia. Asi mi je to dané. Keď je práca pre vás koníčkom, robíte ju radi,“ odpovedá na otázku, prečo si zvolila povolanie učiteľky.
Učí už 35 rokov. Začínala na Strednom odbornom učilišti chemickom, pokračovala na obchodnej akadémii. „Zmena je dobrá a treba z nej vyťažiť to najlepšie. Problémy, ktoré boli tam dôležité, tu už nie sú a opačne,“ hovorí Eva Havajová.
Škola patrí medzi najstaršie svojho druhu v Rakúsko-Uhorsku. „Bohatá história dodáva škole atmosféru a slávnostnosť, vzbudzuje v nás hrdosť. Máme nielen dobrých učiteľov, ale aj žiakov,“ zdôrazňuje.
„Vždy hovorím svojim žiakom, že v Európe hovorí po nemecky sto miliónov ľudí. Hodiny musia byť kreatívne a zaujímavé. Využívam didaktickú techniku. Snažím sa učiť jazyk hrou,“ vysvetľuje učiteľka, pre ktorú sú počítačové prezentácie žiakov samozrejmosťou. „Vyberám rôzne témy, žiaci sa k nim vyjadrujú, tlmočia vlastný názor.“
Veľkým plusom pre žiakov obchodnej akadémie je spolupráca s významnou rakúskou logistickou firmou.
„Každý rok chodíme do firmy na exkurziu. Žiakov pripravujeme na pohovor a môžu vo firme praxovať. Je to pre nich obrovská skúsenosť. Vedia komunikovať v cudzom jazyku a majú perspektívu zamestnať sa. To je motivácia pre nemčinu u nás a tiež príprava na praktický život,“ vyzdvihuje pani Havajová.
Úprimnosť a láska
U žiakov si cení v prvom rade úprimnosť. „A ochotu učiť sa. Dnes je veľa problémových detí. Na prvom mieste je rodina. Keď nefunguje, dieťa nemá vnútorný pokoj a štart do života. Potom je tu škola a učiteľ. Ten musí mať deti rád. Ony to vycítia. Tak vznikne úprimný vzťah a vtedy riešime všetko,“ hovorí.
Práca s mládežou ju omladzuje a núti držať krok s dobou. „Učiteľ musí ísť pred žiakmi,“ zdôrazňuje.
Mrzí ju, že školstvo je na chvoste spoločnosti. „Škoda, že štát ľutuje učiteľovi zvýšiť príjem a zlepšiť mu sociálne postavenie. Učiteľ ešte nikdy nezbohatol. Keď mu v minulosti zvýšili plat, kúpil si knihu alebo sa vzdelával. Keby mal učiteľ lepšie postavenie v spoločnosti, iste by bolo oveľa viac nadšených učiteľov,“ myslí si Eva Havajová.
Učiteľ musí byť podľa nej náročný a prísny. „Americké štúdie dokázali, že tí, ktorí odflákli mladosť, v živote už nikdy neboli úspešní. Dôležité je naučiť deti, aby pracovali v mladosti. Ak ich to teraz nenaučíme, už sa to nenaučia,“ hovorí.
Jednou z mála odmien učiteľa je, keď vidí výsledky svojej práce. „Teší ma, keď sa prídu naši bývalí žiaci pochváliť, ako sa im darí. Prichádzajú mnohí a to je dobre,“ dodáva.
Napíšeme si písomku
Bývalé žiačky, študentky vysokých škôl v Trnave a Košiciach, Štefánia Gojdičová a Eva Barnišinová, dnes oceňujú hlavne náročnosť a prísnosť pani učiteľky.
„Nútila nás učiť sa, lebo sme často písali písomky,“ hovorí Štefánia.
„Mala svojský spôsob akéhosi dobrovoľného násilia. Cez rozprávanie, príbehy a skúsenosti sme chceli zažiť to, čo ona a priblížiť sa jej,“ hovorí Eva a jedným dychom dodáva: „Bola pre mňa veľkým vzorom a len vďaka nej je moja úroveň nemčiny taká, aká je. Spočiatku bola veta – napíšeme si písomku – našou nočnou morou, ale potom sme si na to zvykli.“
„Na maturitu z nemčiny som išla bez strachu. Vedela som, že som dobre pripravená, rovnako ako na pohovor v rakúskej firme. Zvládli sme nielen telefonický, ale aj priamy pohovor,“ hovorí Štefánia.
A aké výhovorky platili na prísnu pani učiteľku? „To nemôžeme povedať, lebo by to mladší mohli využívať,“ so smiechom dodávajú obe dievčatá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
