HUMENNÉ. Historická budova Divadla Jonáša Záborského bola dejiskom ôsmeho vyhlásenia Najlepších športovcov a športových kolektívov Prešovského samosprávneho kraja za rok 2011. Z celkového počtu 23 ocenení aj tri pre humenské zastúpenie. Ako druhý najlepší kolektív bol vyhodnotený ŠK Chemes Humenné (muži), medzi desiatkou najlepších športovcov uplynulého roka mal svoje miesto volejbalista Milan Javorčík. Aj v tomto roku udelil Peter Chudík, predseda PSK, zvláštne ocenenie - Cenu predsedu PSK. Získal ju Miroslav Pažur ml. z Humenného.
Študent tretieho ročníka Gymnázia arm. gen. L. Svobodu sa od svojich desiatich rokov venuje netradičnému, ale o to krajšiemu športu - psím záprahom, v ktorom sa spája vytrvalosť, sila a nezameniteľný vzťah medzi psíkmi a mašérom. Európsky šampión medzi juniormi z minulého roka skončil na majstrovstvách sveta F.I.S.T.C 2011 na vynikajúcom 3. mieste v kategórii D1 (2 psy).
V prípade Miroslava Pažura mladšieho do bodky platí, že jablko nepadlo ďaleko od stromu. Syn kráča presne v mašérskych šľapajach otca. Či lepšie povedané v saniach ťahaných psami...
Ani neviem, odkedy sa psím záprahom venuje môj otec, veľmi - veľmi dlho. Ja som s ním začal chodiť po pretekoch už ako päťročný, pričom ma hneď aj zapájal do detských kategórií. Boli to preteky dvoch psov na krátke, zhruba 50-metrové trate. Pretekala aj moja staršia sestra Michaela, keď šla študovať, dostal som sa na štart aj ja. Bolo to však podmienené vekom, lebo minimálna hranica je 12 rokov, ja som začal v desiatich.
Dá sa teda predpokladať, že o ničom inom ste sa s otcom asi ani nerozprávali. Hlavnou témou boli psi.
To určite nie, i keď priznám, že to bola otcova najobľúbenejšia téma. Bol a myslím, že z nás aj stále je do psích záprahov najviac „zažratý“.
Psie záprahy sa väčšine z nás môžu spájať s obdobím „zlatej horúčky“ na Aljaške. Ako je to však po športovej stránke?
Ťahanie saní psami je pomerne mladá športová disciplína, od polovice minulého storočia. Kategórie sa delia podľa počtu psov: A 1 - osem psov, B 1 - šesť, C 1 - štyria a D 1 - dvaja psi, O (open) - otvorený, voľný počet psov, 12, 14... a skjöring je pes a bežec na lyžiach. Mojou kategóriou bola C 1, v minulom roku D 1. Čo sa psov týka, dôležitý je najmä líder, pes na začiatku záprahu, ktorý počúva všetky povely, musí byť stopercentne vycvičený. Aj ostatní psi sú múdri, no ich úlohou je ťahať, musia byť silní. Oficiálne šampionáty sa týkajú čistokrvných plemien, ktorými sú sibírsky husky, aljašský malamut, samojed a grónsky pes. Ďalej sú to nečistokrvné plemená, takzvaní alaskáni, s ktorými preteká môj otec a európske saňové psy, šľachtené na psie záprahy. Práve tie nečistokrvné plemená sa považujú za najrýchlejšie.
Psie záprahy - je to súhra psov a jazdca v saniach. Aké sú pokriky, ktoré mašér používa?
Doprava je „dži“, doľava „ho“, aby bežali rovno „staten hed“, ak chcem, aby líder zastal, ale záprah ostal napnutý, používa sa povel „line out“. Čo sa saní týka, tie prešli a stále prechádzajú vývojom. Najprv boli rýdzo drevené, teraz tvorí kostru pevný materiál, ktorý je však aj pružný, ohybný. Veľmi často sa brzdí, tzv. koberčekom, je tam však aj kotva. Dôležité sú na saniach aj sklznice, ktoré sa pred pretekmi voskujú.
Ako prebieha príprava psov i mašéra na sezónu, prípadne konkrétne na preteky?
Počas roka, keď nie je sneh, trénujeme na štvorkolkách, v kondícii musia byť psi i mašér. Dôležité je taktiež psov poznať. Samozrejme pred pretekmi musia byť psi najedení. Hladný by nemal byť ani mašér, i keď nie prejedený a ťažký. (smiech) Ak nie je dostatok snehu, preteká sa práve štvorkolkami, ale takéto preteky nemám rád. Naopak môj otec sa v nich až vyžíva, aj keď príde do cieľa celý od blata.
Ako sa volajú tvoje psy?
Mám šesť psov, v minulom roku som uspel s dvojicou Dimu a Keisy.
Uplynulý rok bol pre teba úspešný. Európsky titul medzi juniormi, svetový bronz. Medaily takého rangu nezíska v športe každý.
Tieto medailové úspechy ma veľmi tešia. Medzi cenné výsledky radím aj tituly majstra Slovenska, na druhej strane každé preteky, v ktorých niekto z nás skončí na stupni víťazov, sú pekné, vydarené.
V počte úspechov a trofejí však bude otca ťažké otca prekonať... No, to určite... Celá rodina, teda otec, sestra i ja máme pohárové trofeje vyložené spolu. Najskôr boli doma na poličke, ale tá sa plne prehla, takže otec vyhotovil vitrínu v práci a trofeje sú teraz tam. Ťažko povedať, koľko ich bolo spolu, lebo tie najmenšie tam ani nie sú. Súčasný počet odhadujem tak na 150.
Slovensko má viacero mašérskych lokalít. Ktorá je podľa Teba najkrajšia?
Určite Donovaly. Aj zahraniční pretekári tvrdia, že najlepšie slovenské podmienky sú práve tam. Práve na Donovaly sa tešia, veľmi chcú, aby sa tam každoročne konali preteky európskeho, či svetového významu.
Cena predsedu PSK 2011 je niečo iné ako triumf zo snehových tratí.
Vôbec som to netušil, až pán riaditeľ mi oznámil, aký je dôvod našej cesty do Prešova. Otcovi niekto niečo naznačil, no podrobnosti mi nepovedal. Bol však šťastný, ja taktiež, veľmi.
Profil
Miroslav PAŽUR ml.
* narodený: 1. januára 1994
* škola: Gymnázium L. Svobodu
* najobľúbenejšie zviera (okrem psa) opica (ešte z detských čias)
* záľuby: basketbal, škola
* jedlo: pirohy
* kniha: Steve Jobs
* film: Barman
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
