Stredajšie a piatkové letné večery môžete stráviť pozorovaním nočnej oblohy. Besedy pri ďalekohľade má Vihorlatská hvezdáreň v Humennom na programe po celý rok, leto nie je výnimkou.
HUMENNÉ. Priamo pri ďalekohľade v kupole hvezdárne sa návštevníci dozvedia viac o planétach, kométach, súhvezdiach či iných zaujímavých úkazoch, ktoré letná obloha ponúka.
„Hovoríme o pôvode názvu súhvezdí, ktorý poväčšine siaha do gréckej mytológie, o najjasnejších hviezdach, kto ich pomenoval, prečo majú vlastné názvy. V súhvezdiach sa nachádza množstvo zaujímavých objektov – otvorené alebo guľové hviezdokopy, hmloviny, galaktické objekty,“ hovorí odborný pracovník hvezdárne Michal Maturkanič.
V súčasnom období je na oblohe lákadlom známy letný trojuholník – otvorená hviezdokopa Chí na rozhraní súhvezdia Perzea a Kasiopeje, veľká sesterská galaxia M 31 v súhvezdí Andromedy a jedna z najkrajších guľových hviezdokop M 13 v súhvezdí Herkulesa.
Mesiac zakryl planétu Jupiter
Na nebeskej klenbe sa premietajú aj planéty.
„Pozorovať môžeme Mars a Jupiter. Aj malým ďalekohľadom, napríklad poľovníckym binokulárnym triédrom, môžeme vidieť planétku Jupiter ako kruhový objekt so štyrmi najväčšími mesiacmi, ktoré videl už Galileo Galilei v roku 1609,“ vysvetľuje Maturkanič.
V nedeľu 15. júla si ranná obloha pripravila pre ranostajov nebeské divadlo. „Mesiac na svojej dráhe prešiel časťou oblohy, kde sa nachádza aj planéta Jupiter. Došlo k zákrytu najprv mesiačikov a potom samotnej planéty. Všetko sa dialo v súmraku,“ dodáva Maturkanič.
Aj keď úkaz nemá význačnú vedeckú hodnotu, je vďačným objektom pozorovania.
Dva ďalekohľady
Kupola humenskej hvezdárne je druhá najstaršia na Slovensku. Hvezdáreň už tiež nie je nijaká mladica, v tomto roku oslávi 60 rokov.
„Tieto prístroje chceme zachovať. Napríklad táto montáž bola vyrobená v Nemecku na sklonku 19. storočia, bola viackrát opravovaná, repasovaná,“ ukazuje pracovník hvezdárne Štefan Gojdič na mechanizmus, ktorý pomocou ozubených kolies otáča ďalekohľady zo západu na východ.
„Zrkadlový prístroj slúži na pozorovanie Mesiaca, planét, hmlovín, galaxií a väčších svetelných objektov. Šošovkový refraktor sa používa na pozorovanie slnečnej fotosféry. Slnko musíme pozorovať nepriamo. Keby ste sa pozreli do okuláru, momentálne by ste oslepli. Slnečná fotosféra sa premietne na papier a naň zaznamenávame slnečnú aktivitu. Na priame pozorovanie Slnka musíme pridať k ďalekohľadu špeciálny slnečný filter, ktorý pustí do oka len 5 percent svetla,“ vysvetľuje Gojdič.
Z denných pozorovaní Slnka sa zisťuje, koľko slnečných dní bolo v danej lokalite. Čím je vyššia aktivita na Slnku, tým je narušenie magnetického poľa Zeme väčšie.
Pozorovať večernú a nočnú oblohu sa dá aj z terasy hvezdárne. „Svetelné znečistenie oblohy je v meste pomerne veľké a zabraňuje pozorovaniu hviezd. Sodíkové výbojky svietia nesprávne do ovzdušia a my z oblohy vidíme len 30 percent. Teraz je moderná tzv. honba za najväčšou tmou. Kremenec – tam je obloha nádherná,“ dodáva Gojdič.
Na svoje si prídu premenári aj meteorári
Členovia krúžkov Miestnej organizácie Slovenského zväzu astronómov amatérov sa môžu realizovať ako pozorovatelia počas leta na expedičných formách pozorovania.
„Ide o dlhšie, sedem-desaťdňové akcie zamerané na pozorovanie premenných hviezd či meteorov na Kolonickom observatóriu a planetáriu,“ hovorí Maturkanič.
V júli sa na observatóriu v Kolonici stretli astrobikeri na cykloturistike a astrofotografii. Premenári sa zišli na expedícii v observatóriu v Lubomire v Poľsku.
August je tradične rajom pre meteorárov. „Dvanásteho augusta je v činnosti najvýznamnejší a najpočetnejší meteorický roj Perzeidy. Meteory sa pozorujú na odľahlých miestach, na rovinách, kde nie je rušivé svetlo, kde je ideálna tma. Pozoruje sa aj dva týždne každú noc. Dá sa za hodinu vidieť aj 120 meteorov, hlavne po polnoci. Je to veľmi atraktívne,“ pozýva na nebeské divadlo Michal Maturkanič.
Zaujalo nás
Mesiac obieha okolo Zeme po eliptickej dráhe. Keď je Mesiac k Zemi najbližšie, hovoríme o perigeu, keď je v najvzdialenejšej časti, o apogeu.
Keď je Zem k Slnku najbližšie, je to perihélium, keď najďalej, afélium.
Stredná vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom je 150 000 000 kilometrov. Najbližšie sme k Slnku v zime, vtedy je vzdialenosť 147 097 149 kilometrov. Najďalej sme v lete - 152 098 704 kilometrov.
red
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
