Starosta a miestni sa domnievajú, že je to preto, aby bolo vidieť od cesty, kto kde leží. K tomuto názoru sa prikláňa aj religionista.
JASENOV. Jasenov patrí medzi najstaršie obce v okolí Humenného. Po prvýkrát sa spomína v roku 1279, ale prvá oficiálna písomná zmienka o obci je z roku 1317. Kto a kedy prvýkrát umiestnil tabuľu s menami zosnulých na vonkajšiu stranu kríža, to starosta obce Ján Katkovčin (nez.) nevie.
“Pred osemdesiatimi, stomi rokmi sa tak už robilo. Kto prvý začal, nevedno. Možno to má celkom obyčajné vysvetlenie – jeden začal a druhí sa pridali. Ostatných 15 – 20 rokov sú mená na nových mramorových pomníkoch už tak, ako je zvykom, v záhlaví zosnulého,” hovorí.
Aby videli mená od cesty
Cintorín sa odjakživa nachádzal na konci obce, dnes ho rozširujúca sa výstavba dostala do jej stredu. Okolo cintorína vedie hlavná cesta. Či to bolo vždy tak, nevedno. Od cesty sú tabule na krížoch dobre viditeľné. K tomuto faktu ako príčine sa okrem starostu Katkovčina prikláňajú aj oslovení obyvatelia obce.
“Aby ľudia od cesty videli, kto je kde pochovaný. Máme prababku na cintoríne v Mysline. Aj tam je to tak,” hovorí Jasenovčanka Jana Michalková.
“Aby ľudia nemuseli hľadať hroby a videli mená hneď od cesty. Všimla som si to už ako dieťa. Je to zvláštne, lebo k hrobu prirodzene pristupujete k nohám zosnulého a nie zozadu k hlave. Babička má tiež tak umiestnené meno, ale napríklad aj svokor, ktorý zomrel pred 3 – 4 rokmi a na jeho hrobe je zatiaľ len drevený kríž obrátený k ceste. Ale poviem pravdu, mňa prekvapilo to, že ľudia začali dávať tabule s menami z 'normálnej' strany,” dopĺňa jasenovská rodáčka Danka Havrilková.
Existuje paralela s judaizmom
Miroslav Strakoš, religionista z Vihorlatského múzea v Humennom, pracuje na vedeckej práci venujúcej sa fenoménu smrti a pohrebom. Momentálne sa zaoberá judaizmom.
“Existujú židovské cintoríny, kde rabínov pochovávali tak, aby bol náhrobok otočený do uličky, aby ostatní rabíni mohli na výročie jeho úmrtia hrob navštíviť. Cintoríny sú husto zastavané, preťažené, hlavne v Jeruzaleme, takže to malo praktický dôvod, aby hrob mohlo navštíviť viac ľudí. Či je to aj prípad Jasenova, nateraz povedať neviem,” hovorí.
Rituálny význam za tým podľa neho hľadať netreba.
“Za cintorín sa vyberala vždy plocha, ktorá z poľnohospodárskeho hľadiska bola najmenej využiteľná, väčšinou na okraji obce. Urbanizmus asi nebol tak dopredu do detailov premyslený a zrejme neexistoval regulačný plán zväčšovania cintorína. Možno naozaj išlo len o prezentáciu, aby ľudia videli, kde je ktorý nebožtík pochovaný,” hovorí.
Úplatok pre “prievozníka” do ríše mŕtvych
S vykopávkami na jasenovskom cintoríne pri rozširovaní kostola je podľa Strakoša spojený jeden zaujímavý nález.
“Našli sme pohanský relikt. V hrobe z 18. storočia sme našli mincu v ústach mŕtveho. Je to tá povestná Cháronova minca. Cirkev zakazovala ešte v stredoveku dávať dary mŕtvym na cestu,” vysvetľuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
