V auguste 1992 vyhaslo pri Budkovciach šesť životov

V lete 1992 obletela Československo správa o železničnej nehode na východe republiky.

Šesť životov železničiarov vyhaslo pre zlodejov kovov a následnému zlyhaniu ľudského faktora. Od tragédie uplynulo už 20 rokov.

BUDKOVCE. Okolo štvrtej hodiny ráno otriasla okolím rana, ktorá nejedného obyvateľa Budkoviec zobudila zo spánku. Správa o tragédii sa rýchlo rozšírila. Nikto nemohol uveriť tomu, čo sa stalo.

Začiatkom júna 1992 došlo k odcudzeniu 30 prípojných lán k stykovým transformátorom v úseku Budkovce – Drahňov – Vojany a 17. júna ku ďalšej krádeži výstroja stykových transformátorov a prívodných lán vo výhybni Drahňov.

Na spomínanom úseku tak prestala existovať elektrická a optická kontrola voľnosti trate. Chod vlakov už potom zabezpečovalo len telefonické spojenie s jednoduchým systémom ponuky, prijatia a odhlášky.

Stačila jedna chyba človeka a mohlo dôjsť k nešťastiu. Žiaľ, 3. augusta 1992 k nemu aj došlo. Okolo štvrtej hodiny ráno pripravila výpravkyňa v železničnej stanici Budkovce vlakovú cestu pre vlak idúci do Maťoviec.

Ten preto nezastavil v Budkovciach, ale pokračoval v smere na Drahňov. Vtedy už bol na ceste opačným smerom ďalší vlak.

Zámer vypnúť trolejové vedenia zo strany dopravných zamestnancov nevyšiel a vlaky sa o 4.07 hod. zrazili.

Škoda sa vyšplhala na 38,3 milióna Kčs

Následky čelnej zrážky boli otrasné. Pri zrážke zahynuli všetci železničiari v oboch vlakoch.

Hnacie vozidlá boli po nehode natoľko zdemolované, že jedného rušňovodiča sa podarilo vyslobodiť až o pol ôsmej večer.

Pri nehode boli poškodené tri rušne a deväť vozňov. Škody vznikli aj na trolejovom vedení.

Najväčšie materiálne škody boli vyčíslené na prepravovanom tovare, išlo o kompletné automatické telefónne ústredne určené na vývoz. Celková škoda spôsobená nehodou sa vyšplhala na 38,3 milióna Kčs.

Podľa záverov vyšetrovania nehodu zavinila výpravkyňa zo železničnej stanice Budkovce, ktorá dovolila jazdu vlaku bez jeho ponuky a prijatia.

K vzniku nehody dopomohlo aj to, že výpravca z výhybne Drahňov neohlásil skutočný odchod vlaku, ako to mal v predpise stanovené. Avšak nebyť odcudzených súčastí traťového zabezpečovacieho zariadenia, k tragédii by nedošlo.

Na počesť mŕtvych železničiarov stojí na mieste nehody pomníček. V deň 20. výročia tragédie si ich bývalí kolegovia uctili odhalením pamätnej tabule na železničnej stanici Budkovce.

Budkovčania na tragédiu nespomínajú radi

Budkovcami sa hrozná správa šírila hneď ráno. Ľudia sa na miesto zrážky chodili pozerať.

„Neviem presne, ako sa to stalo, či k tomu prispeli zlodeji alebo to bola chyba výpravkyne. Bol som sa tam pozrieť a bol to hrozný pohľad. Rušeň aj vozne boli mimo trate. Bolo to strašné,“ spomína na osudný deň Budkovčan Michal Kažimír.

Nie všetci obyvatelia nabrali odvahu, aby sa išli na miesto tragédie pozrieť. „Vtedy som nespal. Ranu bolo počuť až tu, ale nevedel som, čo sa stalo. Neskôr, v ten deň som bol u doktora, kde som sa o tom dozvedel,“ povedal Ján Gajdoš.

Dodal, že na miesto zrážky nešiel. „Počul som, že tam bolo šesť mŕtvych. Na mieste som nebol, lebo také veci nemám rád,“ dodal.