Každá jej ručná práca je malým umeleckým dielkom. A dom pani Heleny malou galériou.
UDAVSKÉ. Vzťah k ručným prácam mala od dievčaťa. Ako siedmačka si uplietla prvý sveter.
„Radila mi jedna teta z rodiny. Chodila som za ňou, aby mi ukázala, ako narábať s ihlicami. Potom som začala háčkovať, vyšívať, neskôr šiť hlavne pre deti. Po odchode do dôchodku som hľadala, čím si vyplniť voľný čas,“ spomína Helena Vajsová, ktorá v Mestskom kultúrnom stredisku v Humennom odpracovala takmer 30 rokov.
Teraz je už ôsmy rok dôchodkyňou. Internet je jej veľkou inšpiráciou a aj vďaka nemu zvláda nové pracovné postupy.
Začínala s patchworkom. „Vždy ma lákal. Prvé kusy som urobila ešte ako zamestnaná,“ hovorí.
Obliečky na vankúše, prikrývky, deky – tzv. babičkine záhrady, ozdobné vianočné či veľkonočné prestierania, obal na knihy, kozmetické taštičky, puzdro na okuliare a na perá, ale aj veľkonočné vajíčka a adventné vence – to všetko má pani Helena v malíčku.
„Najviac som sa natrápila s prikrývkou na dvojposteľ. Vrchnú i spodnú časť treba vyplniť vatelínom a potom prešívať, kviltovať. Je veľmi veľká a doma na to nemám podmienky. Vo väčších mestách sú v rôznych kultúrnych zariadeniach dielne s kviltovacími strojmi, ktoré sa dajú prenajať.“
Kviltovanie alebo voľné šitie, vôbec nie je jednoduché. „Musíte stroj prinútiť rukami robiť to, čo je vo vašich predstavách. Mám obyčajnú tridsaťročnú veritasku, takže okrem rúk musím ovládať aj nohu.“
„Babičkina záhrada“ sa skladá z ručne obšívaných šesťuholníkov, spojených do rôznych farebných celkov. „Je to časovo veľmi náročné,“ priznáva pani Helena.
Skúškou trpezlivosti a previerkou zmyslu pre detail je tzv. falošný patchwork.
„Na polystyrénový základ veľkonočného vajíčka alebo vianočnej gule stužkami a špendlíkmi vytvorím vzor. Kraslice robím aj zarezávaným patchworkom, keď látku zatláčam do vopred vyrezaného vzoru.“
So smiechom dodáva, že najkrajšie veci sa jej podarili, keď sa „pomýlila“ a nechtiac sa odklonila od vopred rozkresleného vzoru.
Kabelky ako od módnych návrhárov
U pani Heleny žiadny papier neskončí v koši. Z obyčajného novinového papiera v kombinácii so servítkovou technikou vyrába košíky, škatuľky i rôzne ozdoby.
„Dedov brat bol košikár. Koľkokrát si hovorím, čo by dedo povedal na moje výtvory! Jeho prinútila pliesť košíky núdza a pamätám si, ako sa pri tom natrápil.“
Túžba neuspokojiť sa s dosiahnutým ju ženie vpred. Nateraz sú vrcholom jej tvorivého snaženia kabelky z papiera. „Používam kvalitnejší letákový papier. Nastrihám si ho na obdĺžniky, podlepím lepiacou páskou a skladám na malé štvorčeky. Tie potom prepletám a zošívam.“
Kabelky majú rôzne tvary a veľkosti. „Rátam to na kúsky. Šesťdesiatosmičky alebo sedemdesiatdvojky. Toľko štvorčekov spojím do jedného pásu. Na jednu kabelku potrebujem osem až desať pásov, teda 800 – 900 kusov štvorčekov. Výroba mi trvá aj týždeň.“
Skúša stále niečo nové
Keď si pani Helena začne s technikou tykať, hneď sa púšťa do novej.
„Nie je to jeden či dva výrobky, ale desiatky, kým sa mi podarí dosiahnuť dokonalosť a spokojnosť. Jednu kabelku som už mala takmer hotovú. Vzor ale nevychádzal podľa mojich predstáv, tak som ju jednoducho rozobrala,“ hovorí.
Už teraz vie, že sa počas dlhých zimných večerov pustí do krajkových kraslíc. „Neviem si predstaviť, že by som sa ráno zobudila a na programe mala len varenie a upratovanie.“
Hoci sa do ručných prác púšťa vnučka i neter, nasledovníčky pani Helena nemá. „Žiada si to veľa času a sústredenia. Ženy z iných okresov sa stretávajú na tvorivých 'dvojdňovkách', kde si vymieňajú skúsenosti. Uvažovala som nad niečím takým aj u nás. Baví ma to a napĺňa. Nevzdám sa toho, dokedy budem vládať,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
