HUMENNÉ. Čitatelia ho poznajú ako pútavého rozprávača poľovníckych príbehov a vášnivého milovníka prírody. Ôsma kniha Tajomný lovec a deviata s názvom Rozprávky z Lipovice ich nesklamú.
„Piata, šiesta a siedma kniha boli nepoľovnícke. Moji priatelia a známi mi vyčítali, že som prešiel na inú koľaj. Bola to len čiastková a dočasná odchýlka,“ ubezpečil prítomných na slávnostnom uvedení kníh do života autor Miron Cerula.
V knihe Tajomný lovec opisuje ťažký život vojnového invalida, ktorý sa vracia domov z prvej svetovej vojny poznačený telesne i psychicky. Jeho neľahký život je tesne spätý s prírodou.
Splnil sľub
Rozprávky z Lipovice sú určené deťom rôzneho veku. „Na besede v jednej z humenských škôl prišiel za mnou 7 - 8-ročný chlapček s otázkou: Ujo, píšete pre poľovníkov a pre nás nenapíšete nič? Sľúbil som, že to napravím. Dal som mu slovo,“ vysvetlil svoje pohnútky písať pre deti pán Cerula.
Do rozprávkovej knihy s ilustráciami Danky Kačurovej sa zmestilo 25 príbehov o prírode a živote zvierat.
„Bolo to iné písanie. Musel som si myšlienky preusporiadať a dávať si pozor na výber slov, jazykových prostriedkov. Ale podarilo sa,“ priznal sa autor.
Brezová kôra a cukríky
Knihy uviedli do života Karol Lacko, viceprezident Slovenskej poľovníckej komory, a stredoškolská učiteľka slovenčiny Jana Kababiková.
Tajomného lovca posypali brezovou kôrou, lebo veľa dejových situácií sa odohráva práve pod ňou. Na rozprávkovú knihu vysypali cukríky.
Vymýšľanie toho, čím a ako sa uvedú knihy do života, leží na pleciach Jany Kababikovej, ktorá má na starosti jazykovú úpravu textov.
„Už sme mali hobliny zo sviečky, vodu z potoka, horčičné semienka, domácu slivovicu, ihličie, žalude. Niečo ešte nájdem, vymyslím. Mám na to rok,“ odpovedala so smiechom na otázku, čím uvítajú knihy nabudúce.
Minulosť je inšpiratívnejšia
Desiata a jedenásta kniha budú poľovnícka a nepoľovnícka. „Pomiešam to. Život je taký krátky. Aj keby som žil do sto rokov, stále by to bolo len sto kníh. A to je málo. Preto musím každý rok napísať po dve, aby som toho stihol viac,“ povedal Miron Cerula.
„Na dnešnej dobe sú len peniaze pekné, ale nič iné (smiech). Vzťahy medzi ľuďmi sú rozhárané, chýba cit, úprimnosť. Voľakedy sa žilo ťažko, ale ľudia sa vedeli tešiť zo života, pomáhali si, boli stmelení a súdržní. Budem sa držať minulosti, je pre mňa inšpiratívnejšia,“ uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
