HUMENNÉ. Hoci žil prevažne v Budapešti, jeho činorodosť pocítili aj Humenčania. Keď v roku 1903 zomrel, vzdať poslednú úctu k jeho rakve sa do Budapešti vybrala sedemčlenná delegácia z Humenného.
Po stopách rodiny Andrássyovcov sa spolu s humenskou filiálkou Evanjelickej cirkvi vydala aj miestna verejnosť.
Aladár (13. 2. 1827 – 2. 4. 1903) je už piatou významnou osobnosťou tejto šľachtickej rodiny, o živote ktorej sa vďaka Ivane Strakošovej a Valérii Csontosovej dozvedáme mnohé zaujímavosti.
Vyštudovaný právnik Aladár Andrássy v revolučných meruôsmych rokoch aktívne bojoval a bol jedným z najobľúbenejších pobočníkov veliteľa sedmohradských vojsk generála Jozefa Bohma. Po bitke pri Világoši musel ujsť do zahraničia.
Vrátil sa, až keď mu matka vymohla milosť u cisára Františka Jozefa. Ten istý cisár ho v roku 1896 vymenoval za rytiera Rádu zlatého rúna.
V Humennom choval kone a poľoval
„Aladár Andrássy bol majiteľom humenského panstva. Istý čas sa venoval hospodáreniu na rodinných majetkoch a špecializoval sa na chov koní. Z jeho čias pochádza veľká jazdiareň, ktorá stála na severnej strane kaštieľa. Zachovala sa však len na dobových fotografiách,“ hovorí Ivana Strakošová, zástupkyňa riaditeľa Vihorlatského múzea v Humennom.
V rokoch 1867 – 72 bol zemplínskym županom. Položil základy humenskej verejnej nemocnice. Neskôr sa usadil v Budapešti a na svoje majetky prichádzal zriedkavo, iba na poľovačky.
„Z čias Aladára Andrássyho nepochádza v našom múzeu veľa dokumentov a zbierok. Väčšina z nich je uložená v Štátnom oblastnom archíve v Prešove v Nižnej Šebastovej. Mnohé informácie čerpáme z miestnych novín Homonna és vidéke, ktoré pravidelne každé dva týždne informovali o dianí v meste a živote v kaštieli. O preklad z maďarčiny sa postarala Valéria Csontosová,“ dodala Strakošová.
Činorodý a úspešný
Aladár bol typickým predstaviteľom podnikateľsko-statkárskych kruhov Uhorska.
Bol členom predsedníctva Maďarskej všeobecnej úverovej banky, členom rady železničnej spoločnosti Budapešť – Pécs a konzorcia Uhorskej severovýchodnej železnice. Práve to postavilo železničnú trať do Haliče na úsekoch Michaľany – Humenné (1871) a Humenné – Medzilaborce – Palota (1873).
Bol členom spoločnosti zaoberajúcej sa reguláciou riek Tisza a horné Bodrožie a podpredsedom Celoštátnej hospodárskej komory.
Tieto funkcie a aktivity mu jeho supútnici závideli, mnohokrát bol terčom ich pripomienok a osočovania dokonca aj v tlači.
V politike vyznával liberálne hodnoty. Bol poslancom Uhorského snemu.
„Podľa dobových správ bol veľkým ľudomilom a ozajstným filantropom. Vďaka jeho obetavému pričineniu vznikla v roku 1892 v Budapešti dobrovoľná záchranná služba, ktorej bol mecenášom a ochrancom po celý svoj život,“ uviedla Strakošová.
Rozlúčili sa s ním aj Humenčania
Na rozlúčku s nebohým Aladárom, ktorá sa konala 4. apríla 1903 popoludní, prišla do Budapešti vzdať poslednú úctu 7-členná delegácia z Humenného pod vedením hlavného slúžneho Mikuláša Haraštyho.
K vystavenej rakve delegácia položila veniec s textom: Veľaváženému bývalému hlavnému županovi obyvatelia Zemplínskej župy.
Pohreb sa konal 5. apríla v Krásnohorskom Podhradí. Noviny Homonna és vidéke vydali o tom 9. apríla podrobnú správu.
Fakty
Poľovačky
Jelenia zver bola rozšírená v okresoch Humenné a Snina na území Vihorlatu a Beskýd. Začiatkom 20. storočia stavy líšok v dôsledku otráv klesali. Medvede sa vyskytovali v okrese Snina, hlavne v okolí Klenovej a Uliča. Vlk, rys a divá mačka sa vyskytovali len ojedinele.
Štatistika ulovenej zveri za obdobie rokov 1885 - 1894: jeleňov ulovili na panstvách 118, diviakov 111, zajacov 2 717, bažantov 142, divých kačíc 511, jedného medveďa, 7 vlkov, 13 divých mačiek, 378 líšok, 54 tchorov, vrán a strák 1 366. Zastrelili aj 549 túlavých psov a mačiek.
Podľa novín Homonna és vidéke spracovala Valéria Csontosová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
