Obom sa kraj – pre jedného rodný, pre druhého vyženený – zadrel pod kožu a prebudil v nich túžbu písať. Jeden básne, druhý prózu.
HUMENNÉ. Básnik Michal Chuda, papínsky rodák, a prozaik Milan Zelinka, papínsky pristaš, spoločne uviedli do života Zelinkovu najnovšiu knihu Pristaš.
Hlavný hrdina Števo Relich pochádza zo západoslovenského Šúru (Igramu). Ožení sa do Tinkoviec (Papína) na východ Slovenska.
„Pôvodne som chcel knihu nazvať Cudzí človek. Aby čitateľ sám usúdil, či priženený človek je naozaj ešte cudzí, alebo sa s prostredím zžil, zvykol si na ľudí a oni naňho,“ povedal na stretnutí vo Vihorlatskej knižnici Milan Zelinka.
Pristaš je po východniarsky „priženenec“. „Vlastne ani neviem, ako sa u nás povie chlapovi, ktorý sa prižení do rodiny. Nebol som tam ženatý,“ hovorí so smiechom Zelinka.
Dva domovy
Básnikovi Michalovi Chudovi, ktorý roky žije a pracuje v Bratislave, teraz v Zohore, poslal knihu začiatkom septembra. Nie náhodou.
„Od začiatku sme boli v Papíne duchovne spriaznení. Urobil som v nej zúčtovanie so svojím životom a bol som zvedavý na Michalov názor,“ uviedol Zelinka.
Básnik Chuda čítal v Zohore knihu s veľmi veľkým pôžitkom, ako keby na dúšok.
„Keď som ju dočítal, posmutnel som, že je koniec. Porovnával som realitu s literárnym príbehom. Na túto knihu som podvedome čakal. Nevedel som, ako sa bude volať, ale čakal som na túto tichú drámu,“ poznamenal.
„Náš kraj prijal Zelinku s otvorenou náručou, ale on sa musel preorientovať mentálne, psychofyzicky. Vnímal som to tak, že sme sa vymenili. Musel som sa na západe Slovenska veľmi prispôsobovať. Stále žijem s tým pocitom, že mám dva domovy. Prijal si tento kraj za svoj nielen racionálne, ale dotvoril tvoj vnútorný citový svet,“ povedal autorovi Pristaša.
„Živá“ poézia
Rozprávač – autor sa natoľko zžije s prostredím i ľuďmi, že sa stane jeho druhým domovom a prebudí v ňom túžbu písať.
„Očarený týmto krajom, toto, čo som ja tu pociťoval ako živú poéziu, to si ty mal v svojich básňach. Tento človek to všetko povedal za mňa, hovoril som si, keď som čítal tvoje básne,“ oplatil Zelinka básnikovi Chudovi rovnakou mincou.
Keď v papínskej krčme zaspievali chlapi, vraj zhasla lampa. V próze i poézii využili tento obraz obaja autori. Lebo len „bohatieri“ zhasínajú spevom lampy.
A keď si na Zelinkovu knihu pripili červeným vínom, ktoré priniesol Chuda zo Zohora, najslávnejší papínsky pristaš povedal: „Nikde inde by som nebol šťastnejší.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
