Osadu Podskalka v Humennom zahaľuje štipľavý jedovatý dym. Ľudia kúria aj odpadom. Jedovaté látky škodia ľuďom v osade aj v okolí.
HUMENNÉ/SNINA. Obyvatelia osady Podskalka obchádzajú sídliská v Humennom a zbierajú staré okenné rámy vyhodené pri kontajneroch.
Miestni vybijú z okien sklo, rámy porúbu a „polienkami“ kúria v pieckach. Podobne využívajú vyhodený nábytok.
„Už o pol piatej ráno chodia po kontajneroch, aby tam boli skôr ako smetiari,“ prezradil nám Milan z osady.
„Občas na kraji osady zastaví auto a ľudia tu staré okná vyložia. Aj autá firiem, čo zakladajú plastové okná, som tu videl,“ povedal.
„Aj keď niekto umrie, príbuzní prídu a núkajú nábytok, čo im po ňom zostal,“ dodal.
„Mama nás poslala, aby sme išli porúbať drevo. Varí obed,“ povedali nám deti, ktoré sme našli za osadou rúbať sekerou starý rám natretý bielou farbou.
„Večer, keď začnú viac kúriť, je celá osada zamorená smradľavým dymom. Keď fúka južný vietor, všetci na ulici máme zatvorené okná. Nemôžeme ani vyjsť na dvor. Dym sa tlačí rovno na nás a dusí nás. Alebo ho zafúka na sídlisko pod Sokolejom, alebo sa cez nás tiahne do mesta,“ posťažovala sa nám čitateľka z Ulice na Podskalku.
Nahrávajú požiarom
Gabriel Porvazník, zisťovateľ príčin vzniku požiarov OR HaZZ v Humennom, vysvetlil, že používaním nevhodného kuriva vzniká v komíne kreozot. Ak sa táto usadenina zapáli od ohňa v peci, môže spôsobiť požiar.
„Počas horenia sa rozkladajú jedy so silným dráždivým účinkom. Popol potom obsahuje ťažké kovy. Ak sú tieto škodlivé látky spaľované v ohnisku, zásadne pôsobia na konštrukčné materiály vykurovacieho telesa,“ povedal.
Problémom je podľa Porvazníka aj fakt, že v osade vykurujú každú izbu lokálne.
„V jednej je piecka, v ďalšej kachľová pec, inde sporák a bojler. Dym z nich vychádza nie cez komín, ale cez rúru v stene. Čiže sú domy, ktoré majú jeden murovaný komín, no aj 20 rúr v stene, z ktorých sa dymí,“ povedal.
Jedy a rakovinotvorné látky
„Pri spaľovaní odpadov v peci uniká do ovzdušia čpavok, fenoly, kyanidy, dechty... Tieto látky nepríjemne zapáchajú, dráždia sliznice horných dýchacích ciest, vedú k bolestiam hlavy alebo pôsobia ako nervový jed. Polyaromatické uhľovodíky obsiahnuté v dechtoch sú dokonca prvými látkami, u ktorých boli dokázané rakovinotvorné účinky,“ povedala Lenka Skalická, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva.
„Veľmi nebezpečnými produktmi spaľovania sú dioxíny. Majú rakovinotvorné účinky. Môžu poškodzovať imunitný, nervový systém a pohlavné orgány,“ dodala.
Na koho sa majú obrátiť nespokojní obyvatelia žijúci blízko osady? Skalická uviedla, že podľa zákona o ovzduší je orgánom ochrany ovzdušia aj obec. Tá kontroluje dodržiavanie povinností prevádzkovateľov malých zdrojov. Medzi ne možno zaradiť aj spaľovanie odpadového materiálu.
Ak si prevádzkovateľ neplní povinnosti vyplývajúce zo zákona o ovzduší, obec ho môže pokutovať.
„Problematika by mala byť riešená aj vo všeobecne záväznom nariadení obce (VZN). Nakladať s odpadmi môže obyvateľ len v súlade s VZN. A toto nariadenie nemôže povoľovať spaľovanie odpadu,“ zdôraznila.
Mesto riešenie neuviedlo
Michala Macková z tlačového referátu mestského úradu v Humennom potvrdila, že mesto má VZN o podmienkach prevádzkovania malých zdrojov znečisťovania ovzdušia na území mesta a o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia od roku 2009.
Ako ho dodržiavajú obyvatelia osady Podskalka a ako chce mesto nedostatky odstrániť, sme sa od nej ale nedozvedeli.
Na naše viaceré otázky odpísala: „Za revízie vykurovacích telies sú zodpovední prevádzkovatelia budov. Ak sa zistia nedostatky na týchto vykurovacích telesách, je povinný ich správca čo najrýchlejšie odstrániť.“
Stanovisko
Cina: Cesta k zmene sa musí začať osvetou
Stanislav Cina, koordinátor pre oblasť zdravotníctva a vzdelávania regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity v Prešove, potvrdil, že o kúrení v rómskych domácnostiach s odpadom vedia a problematikou sa zaoberali.
Naposledy si kvôli hľadaniu riešení spoločne sadli s hasičmi a políciou po požiari v rómskej osade v Huncoviach pri Kežmarku.
Cina potvrdil, že to, že Rómovia budú v osadách kúriť len palivovým drevom, nepredpokladá. „Tí chudobnejší nemajú naň peniaze,“ povedal.
Nebezpečenstvo ohrozenia zdravia a rizika vzniku požiarov Rómom podľa jeho skúseností najlepšie vysvetlia terénni sociálni pracovníci. „Kým ich iné mestá mali od roku 2005, v osade Podskalka do minulého roku nepôsobili,“ povedal. „V tomto smere je najdôležitejšia osveta,“ zdôraznil.
Podľa neho môžu k zmene správania Rómov pomôcť aj špecializovaní pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorí sa venujú zisťovaniu zdravotného stavu rómskych komunít.
kor
Deti. Mama ich poslala porúbať okenný rám.
Sklo netreba. A tak sa kopí pri domoch.
Staré okná. Palivo zadarmo.
Foto k článku: Anna Kornajová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
