Humenský kaštieľ bol majetkom šľachtickej rodiny Andrássyovcov 113 rokov (1832 – 194). Ako schopní podnikatelia sa presadili v oblasti liehovarníctva, stavebníctva a výroby elektrickej energie.
HUMENNÉ. Podnikateľské aktivity šľachtického rodu priblížila na besede Po stopách rodiny Andrássyovcov Valéria Csontosová.
Hlavným zdrojom informácií boli noviny Homonna és vidéke, ktorých zakladateľom a prvým šéfredaktorom bol kalvínsky kňaz Ladislav Réz.
„Humenské panstvo, ako čítame z údajov z roku 1905, vlastnil Alexander Andrássy. Mal majetky tiež v Hradišti, Veľatoch, Viničkách a v Maďarsku v Szegilongu, celkom vyše 15 000 holdov. Zaoberal sa intenzívnym poľnohospodárstvom. Pestovali hlavne obilie a krmoviny, ďatelinu, lucernu, hrachor. Dodnes stojí v Humennom liehovar, v ktorom sa spracúvali prevažne zemiaky,“ hovorí Valéria Csontosová.
Chýbala pracovná sila
Nezanedbateľný bol chov koní. Chovali lipicany, anglické plnokrvníky.
„Z dobytku chovali hlavne maďarské plemená. Denne nadojili 650 litrov mlieka. Ovce využívali na vlnu a mäso. Z ošípaných bol najobľúbenejší a najrozšírenejší druh mangalica s charakteristickou dlhou vlnistou škutinou. Chovali ho kvôli masti a hlavne mäkšiemu, masťou poprerastanému mäsu,“ vysvetľuje Csontosová.
V tých časoch uprednostňovali dva systémy obnovy lesa: ihličnaté lesy sa obnovovali v 40-ročných cykloch, listnaté v 80-ročných. Na riekach Laborec a Cirocha pracovali tri vodné mlyny.
„Je zaujímavé, že vtedy pociťovali veľký nedostatok pracovnej sily. Robotníkov volali hlavne na sezónne práce z Haliče, z Poľska, Ukrajiny a Bieloruska. Muži dostávali 100 – 200 halierov na deň, ženy 80 až 120 halierov,“ číta z dobových dokumentov Csontosová.
Alexander Andrássy vlastnil v Humennom elektráreň. Postavil ju v rokoch 1906 – 1907. Okrem kaštieľa boli osvetlené aj ulice mesta a niektoré domácnosti.
V roku 1936 ju predal Východoslovenskej energetike. Tehelňu, ktorú v Humennom postavil, predal v roku 1937 akciovej spoločnosti Grossman a spol.
Predseda Červeného kríža
Andrássyovci podporovali všetky cirkvi na území vtedajšieho Rakúsko–Uhorska. V roku 1904 venoval Alexander značnú sumu peňazí na opravu gréckokatolíckeho chrámu v Humennom.
Daroval pozemok humenskému atletickému klubu na výstavbu ihriska. Podporoval noviny Homonna és vidéke, ktorých zakladateľom a prvým šéfredaktorom bol Ladislav Réz, kalvínsky farár. V Humennom slúžil 6 rokov a počas jeho pôsobenia bola ku kostolu pristavená veža.
Alexander bol predsedom Červeného kríža v Humennom. Celkom 5-krát zvíťazil vo voľbách do Uhorského snemu za Humenné. Po vzniku prvej československej republiky sa politicky neangažoval. Správu majetku prenechal synovi Imrichovi a väčšinou sa zdržiaval v Budapešti.
Pokus o opravu Jasenovského hradu
Kamenické panstvo patrilo Gejzovi Andrássymu. Malo rozlohu 23 000 katastrálnych holdov a patrila k nemu Kamienka, Ptičie, Chlmec, Porúbka a Jasenov, tiež Rovné, Vyšný Hrušov, Dedačov, Ladičkovce, Čabiny, Medzilaborce, Topoľa. V Kamienke vlastnil gróf Gejza pílu.
Začiatkom 20. storočia sa Gejza Andrássy usiloval opraviť Jasenovský hrad. Dnes sa o to usiluje Združenie za záchranu Jasenovského hradu.
„Našli sme v novinách veľmi dobrý článok o prácach. Poskytli sme ho združeniu. Veľmi im pomohol, lebo obsahoval aktuálne dobové informácie,“ dopĺňa V. Csontosová.
Jablká a čerešne zo Strážskeho
Majetok v Strážskom vlastnila grófka Mária Széchenyiová, dcéra Aladára Andrássyho a Alexandrova sestra.
„Pestovali veľmi veľa ovocia, hlavne jabĺk a čerešní. Čerešňová aleja je pravdepodobne pozostatkom vtedajších ovocných sadov,“ myslí si pani Csontosová.
Z novín a kroník protestantskej evanjelickej cirkvi je zrejmé, že riaditeľom panstva v Kamenici bol koncom 19. a začiatkom 20. storočia Andor Harmatta, evanjelický kurátor.
V humenskom kaštieli bol hlavným účtovníkom dobšinský rodák Adolf Komár, spoluzakladateľ Spojenej protestantskej dcérocirkvi v Humennom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
