ZALUŽICE. Dôchodca Milan Sabo spozoroval dravca na svojom dvore už pred niekoľkými týždňami.
„Stále sa vracia približne na to isté miesto, sedí na najvyššom strome v záhrade.“ Aj keď majú v záhrade veľa stromov, väčšieho vtáka si všimol hneď. Hovorí, že spočiatku si nebol istý, či ide o kukučku, alebo jastraba.
“Videl som ho väčšinou z okna, veľkosťou bolo zrejmé, že nejde o bežného havrana, ale asi nejakého dravca,“ dodáva dôchodca.
Myšiak lesný sa v záhrade objavoval, aj keď bol niekto z domácich na dvore. Pán Sabo si myslí, že asi hľadal potravu, ale pripadalo mu zvláštne, že práve v jeho záhrade, kde ho nikdy predtým nevidel.
Zoologička Zuzana Argalášová zo Štátnej ochrany prírody SR, Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat vysvetlila, že myšiak lesný väčšinou uprednostňuje otvorenú krajinu na okrajoch lesov alebo polia s rôzne veľkými fragmentmi stromových porastov, ale nie je možné presne objasniť, prečo prilieta na rovnaký strom dôchodcu.
Na oblohe krúži celé hodiny
„Pre pomerne slabé nohy s krátkymi pazúrmi môže myšiak loviť len malú korisť. Viac ako polovicu potravy myšiaka tvorí hraboš poľný, živí sa ostatnými druhmi drobných hlodavcov, menej aj vtákmi (najmä mláďatami spevavcov), menšími plazmi, hmyzom, v zime často zdochlinami,“ vysvetlila zoologička.
V jednotlivých lokalitách sa vždy zameriava na tú potravu, ktorá je najdostupnejšia. Podľa Argalášovej často sedáva na vyvýšených miestach v otvorenej krajine.
“Vidíme ho krúžiť na oblohe bez pohybu krídel, celé hodiny, najmä v zime, striehne na stĺpoch alebo na stromoch popri cestách a hľadá zrazené malé živočíchy, ktoré sú v tomto období jeho hlavnou potravou.“
Spoločenská hodnota dravca je vysoká
V tomto období je naše územie útočiskom pre populácie vtákov zo severu, ktoré u nás prečkajú zimu.
“Vďaka tomu máme možnosť pozorovať zatúlané druhy, ktoré sa u nás bežne nevyskytujú, ako napríklad myšiak severský, kaňa sivá,“ dodala Argalašová.
Pokračuje, že všetky druhy vtákov sú u nás chránené (okrem holuba domáceho a mestských populácií holubov) a každý má podľa vyhlášky ministerstva životného prostredia svoju spoločenskú hodnotu.
Spoločenská hodnota myšiaka lesného je 663,87 eura. Myšiak lesný (Buteo buteo) je najpočetnejším dravcom tak v Európe, ako aj u nás.
„V súčasnosti nie je ohrozeným druhom, aj keď negatívnych faktorov, ktoré spôsobujú jeho úmrtnosť je veľa, napríklad nárazy do elektrických vedení, úhyny pri cestách, nelegálna kriminalita – odstrely a otrávené návnady.“
Početnosť na Slovensku sa odhaduje na 7-10-tisíc párov.
Zistili sme
Zraneného alebo vysileného dravca ohláste
Zoologička Argalašová hovorí, že na Slovensku je v súčasnosti oficiálne funkčných viac ako 22 zariadení pre hendikepované chránené živočíchy. V rámci okresov Michalovce, Sobrance a Trebišov je pri Správe CHKO Vihorlat zriadená chovná stanica, kde umiestňujú nájdené poranené chránené živočíchy.
„Najčastejšie poranenia, ktoré sa teraz vyskytujú, sú kolízie dravcov s autami na cestách,“ informuje zoologička.
Dravce sedávajú na stromoch popri cestných komunikáciách, tie sa stali ich hojnou zásobárňou potravy v podobe zrazených zvierat. Najčastejšie dochádza k zrazeniu pri kŕmení. Časté sú však aj prípady osvetlenia jedinca autom vo večerných alebo skorých ranných hodinách.
“Ľudia, ktorí nájdu zranené chránené zviera, podľa zákona o ochrane prírody to majú ohlásiť špecializovaným organizáciám – najlepšie zavolať najbližšie pracovisko štátnej ochrany prírody,“ upozorňuje zoologička.
K dispozícii je číslo tiesňového volania 112, kam môže zatelefonovať aj nálezca zraneného či vysileného živočícha. Na telefónnom čísle 112 operátor poskytne volajúcemu informáciu o kontaktoch na osobu, ktorá poskytne v danom regióne pomoc a zabezpečí prevzatie živočícha, jeho prvotné ošetrenie a umiestnenie v rehabilitačnej alebo chovnej stanici.
vch
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
