Tento rok si obyvatelia Michaloviec a zvlášť mestskej časti Močarany pripomínajú sto rokov od narodenia básnika, prozaika, kňaza, pedagóga a prekladateľa Gorazda Zvonického. Pri tejto príležitosti sa v bývalej škole stretli rodáci z obce Močarany.
MICHALOVCE. Do bývalej Štátnej základnej školy v mestskej časti Močarany sa po vyše 65 rokoch vrátili bývalí žiaci. Stretnutia školských ročníkov 1934 - 1946 sa zúčastnilo 30 dôchodcov.
Okrem spoločného spomínania na školské časy nezabudli ani na svojho rodáka a básnika Gorazda Zvonického, vlastným menom Andreja Šándora, ktorý sa narodil v obci Močarany presne pred sto rokmi v roku 1913.
“Je to krásna myšlienka spojiť prípravu osláv 100. výročia narodenia Gorazda Zvonického, nášho známeho rodáka, so stretnutím rodákov, žiakov tunajšej školy,“ vysvetlila spoluorganizátorka podujatia Anna Kostovčíková.
Dodala, že autorkou myšlienky, aby sa v obci uskutočnilo stretnutie rodákov, bola Helena Chvostaľová.
Počas stretnutia recitovali úryvky z básní G. Zvonického. “Dúfame, že aj toto je cesta prepojenia života medzi cirkevnými spoločenstvami tu v Močaranoch a zlepšenia kontaktov medzi mladšími a staršími,“ dodala Kostovčíková.
Bývalí žiaci majú dnes vyše 70
V Močaranoch sa 9. februára stretli školské ročníky 1934 až 1946. Hoci väčšina bývalých žiakov má dnes už vyše 70 rokov pamäť im ešte slúži. Mená bývalých učiteľov a spolužiakov sypali z rukáva.
Na školské časy si zaspomínali aj dôchodkyne Anna Chvostaľová, Margita Kostovčíková a Ružena Stieranková. Priniesli so sebou aj čiernobiele fotografie, ktoré nechali kolovať medzi bývalými spolužiačkami. Malé dievčatká na fotografiách vyvolávali po toľkých rokoch na ich tvárach úsmevy.
Šesťdesiatosemročný Jozef Kolesár má na bývalú školu v Močaranoch len tie najkrajšie spomienky.
„V Močaranoch sme nacvičovali divadlo, chodili sme vystupovať do Pozdišoviec, Zalužíc a Krásnoviec. Telocvik sme mali na dvore pred školou. Vtedy sa ešte gazdovalo a po škole sme pomáhali rodičom. Teraz deti nevedia, čo je to krava či prasiatko. Poznajú len počítače a mobily. Žilo sa vtedy jednoduchšie, ale život bol veselší,“ povedal Kolesár.
„Žiaci mali pred učiteľom rešpekt. Keď dostal žiak od učiteľa zaucho, neprišli sa rodičia s učiteľom hádať, ako je to dnes. Na dedine, keď niečo učiteľ povedal, tak to platilo. Ale ako chlapci sme stále niečo vyparatili,“ povedal s úsmevom.
„Keby som sa bol doma priznal, že od učiteľa som dostal facku, doma by som bol dostal ďalších desať,“ povedal 68-ročný Michalovčan.
Rodáci si uctili aj svojich nebohých spolužiakov, ktorí sú pochovaní na miestnom cintoríne. Na hrob im odniesli symbolickú kytičku.
Stretávať sa chcú pravidelne
Bývalá učiteľka dejepisu Helena Chvostaľová vysvetlila, že obec v minulosti žila kultúrou.
„Táto myšlienka vznikla preto, lebo Močarany sú už len mestská časť. Niekedy sme boli obec. Chceme ukázať, že Močarančania fungujú. Začali sme so stretnutiami v škole, chceme túto školu oživiť. Chýbajú tu kultúrne podujatia. Kedysi škola žila, mládež bola veľmi aktívna. Hrali sa tu divadlá, mladí športovali, robili atletiku a teraz nič,“ vysvetlila Chvostaľová.
Prvé stretnutie žiakov - rodákov zorganizovali v októbri minulého roku. Na stretnutie vtedy prišli bývalé školské ročníky 1929 až 1935.
„Teraz prišlo dosť ľudí. My sme to spojili s jubileom Gorazda Zvonického. Veriaci z rímskokatolíckej cirkvi ho poznajú, ale tí, ktorí sú iného vierovyznania a z iných miest a dedín, o ňom hádam ani nevedeli. O Gorazdovi sa za totalitného režimu nehovorilo a ani v škole sa neučila katolícka moderna. Aj kvôli tomu sme zorganizovali toto stretnutie, aby sa to dostalo ľuďom do povedomia. Patrí sa uctiť si nášho rodáka,“ povedala Chvostaľová.
Pamätná izba
Obyvateľom Michaloviec a mestskej časti Močarany bude významného básnika pripomínať pamätná izba. Mesto ju pripravuje v spolupráci s Maticou slovenskou a Zemplínskou knižnicou G. Zvonického.
Za podpory mesta sa obnovujú aj priestory bývalej školy. V pamätnej izbe chcú organizovať pravidelné stretnutia obyvateľov Močarian.
„Na jar sa začne s úpravou cesty a tohto pozemku, ktorý by mal slúžiť všetkým - deťom na hranie, dospelým na stretnutia a starším na malú prechádzku či stretnutia pri káve,“ uviedla Kostovčíková.
Vyvrcholenie podujatí bude 29. júna, kedy sa uskutočnia oslavy 100. výročia narodenia G. Zvonického. Okrem kultúrneho programu sa uskutoční aj slávnostná svätá omša.
Fakty
Gorazd Zvonický
Vlastným menom Andrej Šándor sa narodil 29. júna 1913 v obci Močarany, dnes mestská časť Michaloviec. Bol slovenský básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, misionár, pedagóg, prekladateľ a významný exilový pracovník.
Večné sľuby saleziánskeho rehoľníka zložil 11.11. 1940. V roku 1942 zmaturoval v Kláštore pod Znievom a od roku 1944 študoval teológiu vo Sv. Beňadiku a Sv. Kríži nad Hronom. Za saleziánskeho kňaza bol vysvätený 29. júna 1948 .
Počas povinnej vojenčiny sa zoznámil s básnikmi Jankom Silanom a Pavlom Ušákom Olivom, ktorí v ňom prebudili záujem o poéziu. Bol redaktorom časopisu Mládež a misie.
V júni 1949 bol menovaný za správcu michalovskej farnosti. V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa po zatknutí dostal do izolačného tábora pre duchovných v Podolínci. V auguste 1950 sa mu podarilo z tábora utiecť. Odišiel do Buenos Aires v Argentíne, kde sa zapojil do práce v Spolku slovenských spisovateľov a Zahraničnej Matici slovenskej.
Keď bol v roku 1963 založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vrátil sa do Európy a zapojil sa do práce ústavu. Stal sa členom predsedníctva Slovenského ústavu v Ríme a profesorom humanitných vied na gymnáziu Antona Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Po páde komunizmu navštívil Slovensko. Zomrel v Ríme 27. júla 1995. Neskôr boli jeho telesné pozostatky prenesené na Národný cintorín v Martine.
Za služby talianskej kultúre mu v roku 1993 udelil prezident Talianska vysoké štátne vyznamenanie - rytiersky rád za zásluhy o Taliansku republiku. Za šírenie mariánskej úcty dostal ocenenie v podobe členstva v inštitúcii Academia Mariana v Ríme.
mpo
Organizátorky. Anna Kostovčíková (vpravo) a Helena Chvostaľová sa snažia oživiť kultúrny život
v mestskej časti, ktorá bola kedysi dedinou.
Foto: mipo
Spolužiačky po rokoch. Dôchodkyne Anna Chvostaľová a Ružena Stieranková (vpravo)
sa rokoch vrátili do bývalej školy.
Foto: mipo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
