Na duchovnú púť sa vydal cez jogu počas vysokoškolských štúdií. Verí na duchovný fatalizmus, načítané a prežité ho priviedlo k maľovaniu duchovných obrazov. Humenčan Vratislav Hudec, rodák z Českého Krumlova.
HUMENNÉ. O výstave obrazov pod názvom Trinásta komnata debatoval Vratislav Hudec vo výstavných priestoroch Domu kultúry. Ako inak, pri čaji. Voľakedy prevádzkoval v Humennom päť rokov čajovňu.
Maľovanie duchovných symbolov ho oduševňuje. Cíti z nich silné vibrácie, dar milosrdenstva, lásku, pokoru i súznenie. Tvorba mu prináša veľa pozitívnej energie.
Najväčšie uspokojenie čerpá z prírody a filozofie. V jeho trinástej komnate sa ukrýva dar meditácie, ktorý v sebe objavil.
„Ako to u ľudí tak trochu nevyzretých býva, myslel som si, ako veľa toho mám a ako veľa vlastním. Čím som starší, tým viac si uvedomujem, že najsilnejšia duchovná cesta v človeku je žiť prirodzený láskavý a láskyplný život, trápiť sa bolesťami a starosťami a duchovno napĺňať v obyčajnom živote,“ hovorí Vratislav Hudec, riaditeľ Centra voľného času Dúha v Humennom.
Zážitok z meditácie
S jogou začal kvôli bolestiam chrbta počas vysokoškolských štúdií v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia.
„Po príchode do Prahy som sa stretával s jogínmi okolo Eduarda Tomáša. Títo ľudia ma priviedli k duchovnej stránke jogy. Tá ma vypravila na duchovnú cestu,“ spomína.
„Meditácia je odstupňovaná do piatich stupňov. Podarilo sa mi mať zážitok z meditácie. Keď máte pocit, že sa vaše vnútro spojilo s vesmírom a jeho podstatou, tak sa navrátite späť s pokorou, láskou a toleranciou k tomuto svetu. Párkrát sa mi tento stav podarilo spontánne dosiahnuť. To ma prinútilo na duchovnej ceste zotrvať,“ tvrdí.
Robiť svet lepším
Úlohou každého človeka je podľa neho robiť svet lepším.
„Prišiel som na tento svet s tým, že sa budem radovať a tešiť. Keď som sa rozhliadol, uvidel som, že je naokolo pomerne málo ľudí, ktorí sa radujú a tešia. Nemusíš stavať veľké fabriky alebo písať objemné knihy, len pomôž urobiť tento svet láskavejší a lepší. To sa stalo mojím mottom,“ hovorí Vratislav Hudec.
Priznáva sa k viere v duchovný fatalizmus.
„Keď človek príde na tento svet, má niečo predurčené. Nie je všetko úplne v jeho rukách. V jeho moci je to, ako sa vysporiada s tým, čo mu život prinesie. Človek nikdy nevie, či sú jeho schopnosti, myšlienky i konanie za odmenu alebo za trest. Snažím sa držať pri zemi, pracovať na sebe a maľovať s pokorou. Aby obrazy nehovorili o mne, ale o sebe.“
Čaj v Európe
V roku 1618 dostal ruský cár Michal I. čaj do daru od čínskeho cisára. Čoskoro putovalo do Ruska mnoho ťavích karaván ročne.
Holandskí a portugalskí obchodníci ho doviezli do Európy niekedy začiatkom 17. storočia. Spočiatku bol drahý, a tak sa rozšíril len medzi aristokraciou. So stúpajúcim objemom dovozu sa stal prístupný širšej vrstve obyvateľstva.
Na Britských ostrovoch sa čaj rozšíril za panovania Karola II. Jeho manželka, Katarína z Braganzy, si zvyk piť čaj priviezla z rodného Portugalska. Karol II. však uvalil na dovoz čaju vysokú daň, a tak sa stal predmetom pašovania.
V 18. storočí vzrástla konzumácia čaju z niekoľkých desiatok ton ročne na viac ako 6000 ton v roku 1791. Pitie čaju sa zaužívalo v anglických kaviarňach a neskôr v čajových záhradách.
Zdroj: wikipédia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
