HUMENNÉ. Stretnutiu Humenné - Kremnička predchádzala milá udalosť. Alexander Bochyn slávil v uplynulých dňoch (17. marca) okrúhlu šesťdesiatku, čo neostalo bez klubového povšimnutia.
Martin Friga, manažér ŠK Futura Humenné, za asistencie Michala Parasku, kapitána mužstva, oslávencovi zablahoželali.
„Štyri 'malé' mestá v mojom živote zanechali nezmazateľnú stopu. Medzilaborce, kde som sa narodil a robil okrem detských aj prvé futbalové kroky. Podbořany, tu som hral futbal počas základnej vojenskej služby. Ďalším bolo Humenné, rodné mesto už môjho syna, kde som po návrate z vojny prestúpil z Medzilaboriec do Chemlonu, za ktorý som hrával, a kde som ako 26-ročný ukončil futbalovú a neskôr začal 'trénerskú kariéru' (úvodzovky sú oprávnené). Štvrtým mestom, v skutočnosti v poradí druhým, bola a je Snina. Mesto, kde som strávil študentské roky na SPŠS, mesto, kde mám viacerých známych, ktorých si stále vážim,“ konštatoval Alexander Bochyn.
Hráčsky trávnik
Odmala bol futbalovým technikom, finesy s loptou mu boli dané do vienka. Z pouličného futbalu prešiel do klubu Spartak Medzilaborce, svoje miesto si našiel v stredovej formácii.
Debut v áčku si odkrútil už ako sedemnásťročný, zápasov bolo mnoho, aj také, na ktoré sa nezabúda.
„Prípravné stretnutie proti Tatranu Prešov, ktorý bol vo vtedajšom Československu na druhom mieste v I. lige za legendárnou Spartou Praha. Prešov v kompletnom zložení s plejádou reprezentantov na čele s Červeňákom, Bubenkom, Komanickým, Novákom, Mačupom vyhrával 1:0 gólom, ale ešte do prestávky sme otočili nevídanou kanonádou na 4:1, konečný stav bol 4:2"
Vojenčinou viedli jeho futbalové kroky do Tatrana Podbořany, v civile sa dlho pod rodnou Kamjanou neohrial, ponuku dal na stôl aj do národnej ligy postupujúci Chemlon Humenné, kam v roku 1977 prišiel.
Odohral tu tri sezóny pod vedením trénera Pšenka i olympijského víťaza Antona Švajlena, spoluhráčmi mu boli o. i. Pituk, Mycio, Čerhyt, Petrovaj, Pčola, Roman, Matta, Murinčák, Molka, Horodník, Dzurov či Jenčík.
V roku 1980, ako 26-ročný, musel ukončiť hráčsku kariéru zo zdravotných dôvodov (zhoršujúci sa zrak). Hráčske kopačky musel zavesiť na klinec.
Trénerská lavička
Futbal však neopustil, ostal na trénerskej lavičke. Po skončení futbalovej kariéry pokračoval v trénerskom remesle pri žiackych družstvách Chemlonu, 1. HFC Humenné a dnes ŠK Futura Humenné.
Za viac ako 30 rokov trénovania jeho zverenci vyhrali vyše 100 rôznych majstrovských súťaží a turnajov, v roku 1991 starší žiaci 1. HFC Humenné vyhrali I. ligu, nechali za sebou Prešov, Košice, na majstrovstvách Slovenska skončili síce na 4. mieste, ale nebola to hanba.
Pozná atmosféru prešovského Fragaria cupu či Gothia cupu vo Švédsku. Okrem chlapcov sa futbalovo venuje aj dievčatám ŠK Štich Humenné, po dvoch rokoch spoločnej práce získali titul Fragaria cup 2010, vyhrali Minichampions league (neoficiálny halový majster Slovenska 2009) a k tomu žiačky ŠK Štich získali titul majstra Slovenska 2009-2010 pred Slovanom Bratislava a MŠK Žilina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
