Drevinám, ktorých prirodzeným prostredím sú napríklad horské oblasti Severnej Ameriky, Japonska alebo španielskych Pyrenejí, sa vynikajúco darí aj v regióne Zemplína. Záhradu, v ktorej je viac ako 40 druhov unikátnych stromov, sa odborník na dreviny rozhodol ukázať aj miestnym študentom.
SOBRANCE. Osemárová záhrada 72-dvaročného Ladislava Maxima zo Sobraniec je prírodnou galériou, v ktorej môžete obdivovať krásne dreviny na jednom mieste.
S odborným výkladom známeho dendrológa, ktorý zasvätil stromom celý svoj život, spoznáte krásu jedlí, smrekov, tují a lián.
Prvý strom zasadil pred 37 rokmi
Ladislav Maxim patrí medzi najznámejších odborníkov na listnaté a ihličnaté stromy v regióne.
Vyštudoval strednú lesnícku školu a neskôr lesnícku fakultu Vysokej školy lesníctva vo Zvolene. V štátnych lesoch východoslovenského regiónu odpracoval 37 rokov.
Jeho dlhoročnou záľubou je záhrada, ktorú za takmer 40 rokov premenil na galériu drevín.
V jeho záhrade sa darí aj stromom, ktorých prirodzeným prostredím sú horské oblastí s nadmorskou výškou viac ako tisíc metrov nad morom.
Prvý strom zasadil vo svojej záhrade pred 37 rokmi. Bol to cyprušček Lawsonov. Keď sa ujal, inšpirovalo ho to vysadiť aj ďalšie vzácne dreviny. Dnes ich má v záhrade vyše 40.
So sadením a starostlivosťou o stromy mu pomáhali aj jeho dvaja synovia a dve dcéry. Hovorí, že aj oni majú pozitívny vzťah k stromom.
„Každý má na tom nejaký podiel. Ja som ich k tomu viedol ako otec a lesník,“ povedal dendrológ.
Najväčšiu starostlivosť si stromy vyžadovali ako sadenice, keď ich bolo treba okopávať a zalievať. Chemický postrek urobil iba na jedli obrovskej, ktorú ohrozovala kôrovnica jedľová.
„Je to škodca, ktorý dokáže veľmi silno poškodiť stromy. Ináč ostatné stromy žiadny postrek nepotrebovali,“ vysvetlil Maxim.
Vzácne stromy na jednom mieste
Nad všetkými stromami vyčnieva v jeho záhrade jedľa obrovská. Sobrančania ju môžu vidieť už kilometer od domu L. Maxima. Má vyše desať metrov. Strom bol o dva metre vyšší, ale jeho vrchnú časť poškodila veterná smršť.
„Je to najväčšia a najmohutnejšia jedľa zo všetkých druhov jedlí. Aj tu, v podmienkach Východoslovenskej nížiny sa jej darí,“ povedal.
Pár metrov od nej sa nachádza jedľa kolorádska či tujovka japonská, ktorá je považovaná za národný japonský strom. Pôvodne bola rozšírená v horských lesoch na japonských ostrovoch Kjúšú a Honšú. Do Európy sa dostala v roku 1853.
Medzi jeho obľúbené stromy patrí jedľa španielska, ktorá má široko kužeľovitú korunu.
„Je to krásna drevina. Hneď si ju všimne aj každá návšteva, ktorá k nám príde,“ povedal Maxim.
V záhrade sa darí aj cube kanadskej. „Smrek Pančičov je veľmi pekný strom, má takú zvláštnosť, že znáša aj to najznečistenejšie prostredie,“ dodáva odborník.
V blízkosti šesťdesiattriročnej jablone sa darí liane - vistérii čínskej, ktorá rastie prevažne vo východnej Ázii.
„Má nádherné kvetenstvo dlhých strapcov. Kvitne podobne, ako náš agát biely. Z pohľadu kvitnutia je najkrajšia,“ povedal odborník na dreviny.
V jeho záhrade rastie aj jedľa balzamová, cypruštek nutkanský, smrek opadavý, tis obyčajný, tuja východná, akuba japonská a ďalšie listnaté a ihličnaté stromy.
O stromoch píše knihy
Maxim je autorom publikácie Vzácne dreviny okresov Sobrance a Michalovce a knihy Spomienka na vzácneho rodáka prof. Miroslava Stolinu, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského lesníctva.
Napísal aj knihu 50. výročie maturity alebo putovanie za vysvedčením o skúške dospelosti. Pred rokom mu vyšla zaujímavá publikácia s názvom Stromy sú mojím osudom...
Pravidelne prispieval do odborných lesníckych časopisov. Od budúceho týždňa budú môcť stromy v jeho súkromnom parčíku spoznávať aj sobranskí študenti.
Gymnázium v spolupráci s Maximom pripravuje exkurzie do jeho záhrady, kde si okrem odborného výkladu budú môcť študenti pozrieť zaujímavé dreviny naživo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
