Pri prvej výstave prekonali svoj strach a ukázali verejnosti maľby a drôtené rastliny.
MICHALOVCE. Maľuje vraj už od malička, ale profesionálnej dráhy sa vždy bála. „V každom človeku je schopnosť uskutočniť svoje ciele, myšlienky a zážitky, som rada, že som tu silu našla,“ povedala Klaudia Kráľová.
Prezradila, že pred rokmi ukončila Školu úžitkového výtvarníctva v Košiciach. „Bolo to spojené skôr s počítačovou grafikou, maľba bola na okraji.“
Pokračovať v umení po strednej škole nemala však odvahu. „Som skeptická a niektorých vecí sa bojím, a preto je potrebné ma k ním donútiť.“
Začala aranžovať kvety, ktoré ju inšpirovali k maľovaniu. Kvetinárkou je už osem rokov. Počas svojej práce nikdy neprestala s maľovaním. Obrazy končili v rukách jej rodiny a priateľov.
Po rokoch sa odhodlala ukázať ich očiam verejnosti. „Vždy som ich venovala, teraz som sa rozhodla na nich aj zarobiť,“ dodala aranžérka kvetov.
Podpisuje sa tulipánom
Keď ju navštívi múza, chytí do ruky ceruzku. „Niekedy mi napadne myšlienka v práci a musím si ju načrtnúť na papier. Neskôr si ju doma namaľujem,“ vysvetľuje svoj tvoriaci proces.
Jeden obraz maľuje tri až štyri dni. Vo svojich abstraktných dielach používa temperu, ktorú kombinuje s kresbou a kolážou. „Skúšala som aj olejomaľbu,“ dodala.
Súčasné umenie nie je nič pre ňu, ale ako sama tvrdí, nemá voči nemu žiadne výhrady. Zobrazuje skôr reálne motívy, pri ktorých ju motivuje príroda a láska.
„Raz som maľovala kamarátke na stenu izby postavy v objatí. Miestnosť veľmi rozžiarili,“ spomenula si na svoju nevšednú veľkú maľbu.
Pri tvorbe ju inšpirujú jej zážitky z detstva, zamilovanosť i jej rodná obec Bežovce. Kvetinárka maľuje najčastejšie kvety.
„Väčšinou používam ako môj znak na obrazoch tulipán. Je mojím najobľúbenejším kvetom,“ uviedla, že malý tulipán je podpisom, ktorý nájdu ľudia na jej obrazoch.
K prvej výstave sa odhodlala vďaka známemu a kultúrnemu centru FreeDom, ktoré v Michalovciach prezentuje aj neprofesionálne talenty. „Nechcela som ísť do toho sama, a preto som na výstavu zlákala aj moju kamarátku Olinku.“
Láska k drôtu nebolí
Oľga Fedorčáková pracovala v kvetinárstve, kde sa zoznámila s Klaudiou. Práve farebné rastliny s vôňou ju podnecovali k tomu, aby niečo vytvorila.
Povedala, že kvety ju vždy zvláštnym spôsobom priťahovali. „Je v nich niečo, čo vnímam ako energiu, ktorá ma nabíja.“
S drôtikom ju zoznámila príbuzná, ktorá je výtvarníčka. Odvtedy mu je verná tri roky. „Drôtik je veľmi poddajný materiál, s ktorým sa dá výborne pracovať. Škoda, že sa tak nedá pracovať s niektorými ľuďmi,“ dodala s úsmevom.
Ako pomocný prostriedok jej slúžia prírodné materiály. Prvé nepodarené pokusy nevyhadzovala, vrátila sa k ním po čase.
Kamarátky spája trpezlivosť a aj to, že si obe si dopriali čas na prvú výstavu. „My sme o sebe vedeli, že sme šikovné, len svet to nevedel,“ dodala so smiechom Oľga.
Podľa nej museli dozrieť na to, aby sa mohli prezentovať ľuďom. Jedna druhú navzájom povzbudzovali a podporovali sa. V súčasnosti pracuje v zlatníctve, kde prejavuje tiež svoju kreativitu.
Diela sú ich srdcové záležitosti
Z drôtika vytvára stromy, ktoré vníma ako vyššie bytosti. Jej tvorbu ozdobujú tiež ruže. Vytvorenie drôteného diela jej trvá dva až tri večery, niektoré aj niekoľko dní.
Prvá výstava nie je predajná. „Ťažko by sa mi s predmetmi lúčilo, sú to moje srdcové záležitosti“ priznala Oľga.
Materiál nachádza priamo v prírode, na brehoch Šíravy i vo vinici. „Ak o niečo zakopnem a páči sa mi, vezmem si to domov.“
Nadnesene rozprávala aj o stromoch za mestským úradom v Michalovciach, v ktorých nachádza inšpiráciu. Jej prácu s drôtikom kopíruje aj dcéra Vivien (10). O pár rokov možno naberie odvahu na výstavu ako jej mama.
Prvotiny kvetinárok, kamarátok a dvoch žien, ktoré nabrali odvahu ukázať Michalovciam svoje výtvory, môžete vidieť do 18. mája vo FreeDome.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
