Po druhýkrát sa do rodiska vrátil už ako etablovaný umelec, aby vystavoval po boku „majstrov“ – Mikuláša Klimčáka a Jozefa Kornucika. Mladého maliara Borisa Sirku, sninského rodáka z Uble, očarila japonská mytológia a chlad severského filmu. Verí, že po každej tmavej noci príde svetlé ráno a každý deň je pre umelca v slobodnom povolaní výzvou.
SNINA. Boris Sirka vystavuje v priestoroch zrekonštruovaného kaštieľa. Do Sniny priniesol ukázať svoju tvorbu z posledných dvoch rokov.
„Intenzívne pracujem na programe niečoho menej konkrétneho. Staršia tvorba sa týkala štylizácií inšpirovaných japonským animé, čo sú vlastne komiksy a kreslené filmy. Preorientoval som sa na severský film, ktorý je viac atmosférický, chladný a na prvý pohľad nie je nič jasné. Divákovi nechávam otvorené dvere, aby si v obrazoch sám našiel svoje závery,“ hovorí mladý autor.
„Nemusí sa dopátrať k tomu istému koncu a príbehu, ktorý je zobrazený.“
Aby svetlo malo zmysel
(Ne)živé postavy v jeho obrazoch sú prebraté z japonskej mytológie.
„Ich mýty a legendy sú podobné našim slovanským. Súvislosti sú v krutom, surovo-studenom podaní príbehu. Pôvodné slovenské rozprávky bývajú občas celkom temné. České sa krútia okolo statkov a lásky mladých slečien k princovi, kým v tých našich bojujeme so Zemetrasom, príšerami a obludami žijúcimi v lesoch.“
V každej dobrej rozprávke vždy zvíťazí dobro nad zlom. „Po každej noci príde deň. V rámci udržania prirodzenej rovnováhy musí byť tma. Aby svetlo malo zmysel,“ dopĺňa Boris Sirka.
Sláva – áno, bohatstvo – nie
V živote slobodného umelca na voľnej nohe s nestálym príjmom v slovenskej realite je každý deň výzvou a prekvapením.
„Každý deň mi prinesie niečo nové - niekedy zaujímavé, ale niekedy menej. V najhoršom momente, keď začnem o svojom spôsobe života pochybovať, sa niečo udeje: príde výstava, nová výzva, prípadne kupec. Sláva – možno áno, ale bohatstvo určite nie,“ hodnotí svoje pôsobenie.
„Talent tvorí jedno percento, zvyšok je prax, práca, skúsenosti, drina. Chce to zaťať zuby a vydržať. Nič iné by som v živote nechcel robiť. Zatiaľ sa to dá. Pracujem na tom, aby som ostal verný tomu, čo robím, a nepodľahol komercii.“
Mladí potrebujú impulz
Vystavovanie po boku majstrov Mikuláša Klimčáka a Jozefa Kornucika pokladá Boris Sirka za poctu.
„Je pre mňa česť byť súčasťou programu otvorenia kaštieľa. Vždy som si prial, aby kaštieľ ožil. Kultúrne vyžitie nie je len o návšteve galérie a koncertov, ale aj o kultúre reči, prejavu, správania sa k sebe navzájom. V Snine a okolí je veľa talentovaných mladých ľudí, ktorí potrebujú len nejaký impulz, aby mohli nájsť samých seba,“ hovorí mladý umelec.
V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave. Do rodiska sa chodí „očisťovať“ a dobíjať batérie.
„Ľudia z východu majú o dosť väčšie srdcia. Sú úprimnejší a živelnejší. Návraty zo západu na východ sú pre mňa očistcom. Zbavím sa škodlivín, nánosov, sú to pre mňa tzv. detoxikačné kúry.“
Fakty
Boris Sirka
Narodil sa v roku 1981 v Snine, patrí do súčasnej maliarskej generácie po roku 2000.
Absolvoval v rokoch 2000 – 2006 štúdium na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach v ateliéroch grafiky a experimentálnej tvorby profesorov R. Sikoru a Z. Prokopa a v roku 2003 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri M. Bielického.
V roku 2003 sa dostal do povedomia ako veľmi mladý a perspektívny finalista Ceny Oskára Čepana.
Vystavoval na rôznych samostatných a kolektívnych výstavách na Slovensku, v susednom Česku, ale aj v zahraničí. Jeho diela sa nachádzajú v štátnych i súkromných zbierkach.
V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.
red.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
