BREKOV. Projekt Združenia na záchranu Brekovského hradu funguje už piaty rok.
Základ aktivít tvoria murárske práce, archeologický výskum a čistenie okolia hradu.
„Začali sme pri prvej bráne, kde počas zimy odpadol kus klenby. Zostala z nej len polovica. Najprv musíme okolo hradných múrov urobiť archeologický výskum, aby sme vedeli, ako ďalej postupovať. Potom bránu zastabilizujeme,“ hovorí koordinátor prác a riaditeľ združenia Stanislav Macinský.
Pracovníci postupne obnovia štyri delové strieľne. „Voľakedy z nich strieľali delá. Teraz sú to len veľké diery,“ vysvetľuje Macinský.
Hradbu domurujú
Pod rukami šikovných chlapov rastie aj obvodová hradba druhého nádvoria.
„Múr je štyridsať metrov dlhý. Zachovali sa len základy, vrchná časť spadla. Je vysoký vyše štyroch metrov, z vonkajšej strany je prisypaný a vidieť z neho len asi meter. Naším zámerom je domurovať ho do predprsnej výšky, aby návštevníkom slúžil ako zábradlie. Čiastočne hrad uzatvorí a ľudia sa tak budú cítiť bezpečnejšie. Zmení sa pohľad na hrad, pribudne vlastne celá jedna hradba,“ zdôrazňuje.
Na hornom nádvorí pracujú archeológovia. „Zámerom je vyčistiť nádvorie i pivnice a urobiť podlahu z pieskovcov. Domurujeme hornú bránu,“ dopĺňa.
Archeologický výskum sa zameriava na zistenie vrstiev nádvoria i múrov.
Hoci v tomto roku začali práce na hrade až v júli, Macinský verí, že za šesť mesiacov sa všetko naplánované podarí uskutočniť.
„Počas teplých mesiacov budeme hlavne murovať. Na jesenné mesiace presunieme čistiace a odvodňovacie práce. Všetky násypy na nádvorí zmiznú.“
Je rád, že pracuje. Humenčan Jozef Grec sa blíži k päťdesiatke. Na hrade pracuje ako pomocný robotník pri murároch. Dlho si nemohol nájsť prácu. „Som nezamestnaný od roku 2009. Chcel som robotu, mám ju. Som spokojný,“ hovorí. V minulom roku pracoval v humenskom skanzene. „Chodím len po historických miestach,“ smeje sa. 
Poradí si s každou prácou. Brekovčan Vincent Demeter si ako domáci kutil poradí s každou prácou. Na hrade je už druhý rok. „Som rád, že som sa tu dostal. Doma je nuda,“ hovorí slobodný tridsiatnik, ktorý sa teší každému zarobenému euru. 
Hrad je srdcovka. Patrik Cimprich zo Strážskeho začínal na hrade ako dobrovoľník. Hrad pokladá za svoju srdcovku a archeologický výskum mu prirástol k srdcu. „Je to môj koníček, ktorý som skĺbil s prácou. Kopeme na hornom nádvorí. Priečna sonda má zistiť, kde bola pochôdzna úroveň nádvoria. Našli sme zopár kúskov keramiky,“ vysvetľuje. 
Aj do dôchodku. Na hrade pracujú len dve ženy. Brekovčanka Mária Michalková nemá problém s fúrikom, ani s ťažkými vedrami plnými sutiny. „Bola som nezamestnaná. Tu som pomocná archeologička. Mojou úlohou je očistiť a uskladniť to, čo nájdeme, zbieram kamene. Nemusím chodiť do posilňovne. Keď skončím, budem mať i svaly. Brala by som takú prácu aj do dôchodku,“ hovorí s úsmevom. „Teší ma, že obnovujeme hrad pre nás i budúce generácie. Vidím, že táto robota má zmysel,“ dodáva. 
Záujem o históriu. „Radosť robiť, keď vás robota baví. Stokrát lepšie ako obkladať moderné stavby polystyrénom,“ hovorí 56-ročný vyučený murár František Balický z Mysliny, ktorý pracuje na hrade už štvrtý rok. Zaujíma sa o regionálnu históriu a veľa si pamätá z rozprávania starých ľudí o minulých časoch. „Môj otec ako chlapec posluhoval grófom Barkóciovcom na Čičvianskom hrade. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch tam chodili na pikniky. Otec vynášal jedlo, pripravoval ohnisko,“ hovorí. „Hrady ničilo zhora počasie a zdola ľudia. Z múrov vyberali zospodku kamene na stavbu domov. Dobre, že sa im teraz venuje pozornosť,“ dodáva.
Foto: jo
Autor: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
