Do ochutnávky a hlasovania sa ich zapojili takmer tri stovky.
HUMENNÉ. Humenský Regionálny spolok včelárov Slovenska sa hostiteľom medového festivalu stal po minuloročnej premiére už po druhýkrát.
Návštevníci mohli ochutnať 52 vzoriek kvetového a agátového medu zo všetkých kútov Slovenska.
„Je to o takmer dvadsať vzoriek medu menej, ako v minulom roku. Tento rok úplne absentujú medy lesné, teda medovicové. Nemáme ani medovinu. Tento včelársky rok je horší ako minulý,“ informoval Andrej Fedkov, predseda Regionálneho spolku včelárov Slovenska v Humennom.
Všetky vystavené vzorky medu súťažili na siedmom ročníku Slovenského medového festivalu 13. júla v Trstenej, kde ich hodnotila odborná porota.
Humenská laická verejnosť sa s jej verdiktom rozišla len mierne, keď v hlasovaní favorizovala kvetový med malinový producenta Vladimíra Olaha zo Štítnika. Ten skončil v Trstenej na druhom mieste.
Taký zlý rok ešte nezažil
Andrej Fedkov včelári v Kochanovciach už vyše dvadsať rokov, ale taký zlý rok si nepamätá.
„Ešte sa mi nestalo, aby som netočil med, keď začal kvitnúť agát,“ dodáva.
Dlhá mrazivá zima, náhle oteplenie, daždivé a potom suché horúce obdobie sú na príčine, že medníky v úľoch sú suché.
„Išiel som ich skontrolovať. Tri rodiny som musel zakŕmiť cukrovým sirupom. Nádejal som sa, že bude medovica, ale pravdepodobne z toho nebude nič. Rok je veľmi slabý. Horúčavy zapríčiňujú, že nektár schne a včely nemajú čo zbierať. Podľa mojich informácií najlepšie znášky boli v tomto roku v Humenskom okrese v okolí Papína,“ dopĺňa.
Vylepšujú vekový priemer
Skúseného včelára Fedkova trápi tiež vysoký priemerný vek členov včelárskeho spolku.
„Pohybuje sa okolo sedemdesiatky. Mladí sa do včelárenia nehrnú. Minule som bol u včelára, ktorý v tomto roku oslávi deväťdesiatku. Obhospodaruje ešte deväť rodín, ale už mu slabne zrak, dochádzajú sily,“ hovorí.
Výnimkou, ktorá vylepšuje priemer, je 25-ročný Patrik Baloga z Belej nad Cirochou.
„Včelárim od svojich štrnástich rokov. Máme to v rodine, včeláril pradedo i dedo. Dedo postavil za domom včelín, pomáhal som mu, chodil po súťažiach,“ hovorí.
Stará sa o sto rodín a bez starostlivosti o včely si svoj život už ani nevie predstaviť.
„Nezamýšľam sa nad tým, prečo. Beriem to ako poslanie. Myslím si, že keby bola podpora zo strany štátu a spolku lepšia, bolo by mladých včelárov viac,“ dodáva.
Pavol Sirgeľ zo Zemplínskych Hámrov sa do včelárenia pustil v tomto roku. Začal s piatimi včelstvami a jeho zámerom je včeláriť „vo veľkom“.
Zistili sme
Čo si pri mede treba všímať
Pri mede si podľa predsedu Spolku včelárov Slovenska Pavla Kameníka z Trstenej treba všímať chuť, farbu a konzistenciu, čiže viskozitu. „Tá je závislá od toho, koľko vody med obsahuje. Naša zväzová norma je stanovená do 18 percent. Európska legislatíva pripúšťa 20 až 21 percent vody,“ spresnil.
„Kryštalizácia, alebo nesprávne nazývané cukornatenie medu, je jeho prirodzená vlastnosť. Pre spotrebiteľov nesmie byť strašiakom. Neznamená to, že med je od včiel, ktorým dal včelár skonzumovať cukor prv, ako ho vytočil. Po určitom čase každý med skryštalizuje. Je to znakom pravosti a kvality medu. Keď vidíme v obchodných reťazcoch med, ktorý je stále tekutý, viskózny, priehľadný, krásne vyfarbený, často nejde o pravý včelí med, ale pančovaný,“ dodal Kameník.
Pre agátové medy je príznačná svetlá priezračná, slabo žltkastá a slabo zelenkavá farba, u kvetových medov je škála farieb od svetlejších hnedých až po tmavo a hnedočervenkasté.
Spolok včelárov Slovenska združuje 1 700 členov v 36 regionálnych spolkoch.
jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
