Humenskí turisti opatrujú zaujímavý historický dokument. Pamätnú knihu Klubu československých turistov z chaty Palota pri Lupovskom tuneli z druhej polovice 30. rokov minulého storočia im darovala Mária Szolnokyová – Mikulová, dcéra správcu chaty. Sú v nej nielen zápisy návštevníkov, ale aj fotografie, kresby, členské legitimácie a dobové dokumenty.
HUMENNÉ. Pamätná kniha je vlastníctvom humenského Turistického klubu Loko.
„Pani Mária Szolnokyová – Mikulová pricestovala zo Žiaru nad Hronom do Humenného s dcérou, ktorá žije pri Košiciach. Knihu opatrovala ako pamiatku na svojho otca. Rozhodla sa darovať ju tunajším turistom. Kontakt našla na internete. Stará pani pri prezeraní knihy každú stránku pohladila, tak sa s ňou lúčila. Bolo to veľmi dojemné,“ spomína na osobné stretnutie Jaroslav Skružný, člen humenského turistického klubu.
Pani Mária sa narodila v Humennom v roku 1934 a na chatu ju brávali rodičia. Jej otec Štefan Mikula, asistent na humenskom súde, bol správcom chaty Palota pri Lupkovskom tuneli v rokoch 1934 – 1938.
V klube československých turistov pôsobil ako tajomník, predsedom bol Anton Piják, okresný sudca.
„Klub československých turistov v Humennom bol v predvojnovom období veľmi aktívny. Dostal do prenájmu chatu Palota a dobre sa o ňu staral,“ hovorí Skružný.
Čajové večierky i lyžiarske preteky
Novoupravenú chatu Palota sprístupnili turistickej verejnosti 14. decembra 1935.
„Podľa záznamov v pamätnej knihe tu chodili turisti z celej vtedajšej Československej republiky, ale aj z Maďarska. Nájdeme v nej zápisy po nemecky, maďarsky, po česky a ukrajinsky. Návštevníci nezriedka zanechali aj kresby,“ hovorí Skružný.
Chata pracovala v celoročnej prevádzke. Ponúkala 40 lôžok, nocľažné bolo za ľudové ceny. V knihe je aj cenník služieb.
„Nocľah stál pre člena klubu turistov 4 Kčs a 20 halierov, pre nečlena o dve koruny viac. V reštauračných miestnostiach hralo rádio. Občas sa usporadúvali čajové večierky s tancom a hudbou,“ čítame v knihe.
„Ľudia chodievali do týchto končín na rekreáciu, ale organizovali sa tu aj športové preteky v bežeckom či zjazdovom lyžovaní. Teraz sú všetky tieto miesta zalesnené, kým vtedy boli podmienky ideálne,“ hovorí Skružný.
„V tých časoch neboli žiadne vleky. Kopec si museli lyžiari poctivo vyšliapať. Existoval len jeden druh lyží s voľnou pätou, lyže sa vyrábali z jaseňového dreva, merali dva aj tri metre,“ pridáva informácie turista Michal Kirschner.
„Každý víkend chodieval až hore k chate vlak. Jazdieval tam vlak aj z poľskej strany. Na internete som našiel cestovný poriadok z roku 1938. Vtedy panoval kolektívny elán, ľudia sa združovali. Dnes sa turistike venujú len skupinky nadšencov,“ dopĺňa Skružný.
Chatu zničili nemecké vojská
Chata Palota bola podľa informácií Michala Kirschnera postavená okolo roku 1886 a pôvodne slúžila ako prevádzková budova železníc.
Neďaleko nej viedla železničná trať do Haliče. Chata zničili v roku 1944 pri ústupe nemecké vojská.
„Nemci vyhodili tunel do vzduchu. Rusi stavali v tých miestach úvraťovú železnicu z Nového Lupkova. Vláčik išiel hore po vrstevnici, trať sa musela zakopať do ryhy. Stála tam budova stanice a širokorozchodná trať viedla až do Humenného,“ spomína Michal Kirschner.
Dnes by ste už zvyšky stavby po chate hľadali márne.
Po vojne dostali turisti do prenájmu strážny domček, z ktorého je dnes chata Barbora. Horolezci dostali do prenájmu od železníc staničnú budovu Palota.
Turistické chaty chýbajú
Chata Palota patrila do siete turistických chát, ktorých bolo v prvej Československej republike vyše 200.
„V našich končinách sa, bohužiaľ, do dnešných dní zachovala iba jedna pod Javirnikom na Ukrajine asi dve hodiny od Veľkého Berezného. V Jasini na Ukrajine prežil penzión Edelvajs. Veľa chát bolo zničených počas druhej svetovej vojny,“ hovorí Michal Kirschner.
V súčasnosti je v sedle pod Čierťažou útulňa bez hospodára, kde sa dá bivakovať, ďalšie sú Pod Rjabou skalou a v Ruskom sedle. Slúžia voľnému cestovnému ruchu.
Na poľskej strane je turistických chát viac. „U nás chýbajú,“ konštatuje Kirschner. „Voľakedy to tu žilo. Teraz je tu pustatina,“ dodáva Skružný.
Dokument o dobe
Obsahom neveľkú pamätnú knihu pokladajú humenskí turisti za vzácny dar.
„Vyhotovili sme dve kópie. Jednu chceme dať na chatu, aby si ju mohli prezrieť turisti. Originálu hľadáme dôstojné miesto, aby ho videlo čo najviac ľudí,“ hovorí Jaroslav Skružný.
„Kniha je zaujímavým dokumentom o dobe. Dá sa povedať, že cestovný ruch bol na vtedajšiu dobu na veľmi dobrej úrovni. Dnes môžeme o vybavenej turistickej chate s personálom v Laboreckom priesmyku len snívať,“ uzatvára Michal Kirschner.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
