Hatalovskí chlapi vedia, prečo sú žiadaní. Obnovili tradíciu predkov a do svojho programu zaradili plieskanie pastierskym bičom.
HATALOV. Prv, ako vzali chlapi do rúk biče, preštudovali si množstvo dostupných materiálov.
V obci pastierskemu biču hovoria batuch, batoch i batoh.
„Bič pletieme z hovädzej kože. Koža sa splieta do copu zo štyroch pletencov. Na konci je špagát. V každom kraji ho volajú ináč. My mu hovoríme kitajka,“ vysvetľuje člen súboru Ján Ihnát.
Práve kitajka, presne v duchu príslovia bič na konci plieska, spôsobuje charakteristické plesknutie.
„Bič na konci prekoná rýchlosť zvuku. Je to podobne ako pri stíhačke,“ dodáva.
Obľúbený motív je tulipán
Biče majú rôznu dĺžku. Najčastejšie dva, dva a pol metra. Rúčka je drevená, zdobenie na nej závisí od tradície, ale aj fantázie výrobcu.
„U nás sa rúčky vybíjali medeným drôtom. Medený drôt sa rozklepe na tenké pliešky, urobí sa ryha do dreva a pliešok sa doň vrazí a zabrúsi. Má to len estetickú funkciu. V Zemplíne je najčastejším motívom rozkvitnutý tulipán. Zvykli sa vybíjať tiež mená výrobcu alebo pastiera, ktorému bič patril, prípadne rok výroby,“ dodáva folklorista.
Ako na to, aby pri plieskaní neutrpeli ujmu uši či líca?
„Zobrať bič, skúšať, skúšať, plieskať a plieskať. Sem-tam po 'ušoch', po zadku. Nijaké chrániče nemáme,“ smeje sa Ján Ihnát.
Bič patril i patrí do mužských rúk.
„Slúžil ako signálny nástroj, ktorým pastier dával dedinčanom na vedomie, že ide dolu dedinou a majú vypustiť kravky na ulicu. Dobrí pastieri vedeli zahnať bičom stádo z jednej stranu na druhú. Bič sa používal aj pri obradoch na fašiangy, na Luciu,“ uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
