Ľudia z Uličskej, Ublianskej a Starinskej doliny, ktorí žijú a hospodária na území Národného parku Poloniny, tvrdia, že len náhodou sa dozvedeli o aktivitách lesoochranárov, ktorí tam chcú mať divočinu.
STAKČÍN. Znepokojení obyvatelia obcí slovensko-ukrajinského pohraničia ležiacich aj v Národnom parku (NP) Poloniny medzi seba pozvali lesoochranárov zo zoskupenia Vlk- Východné Karpaty.
Starosta Zboja Ladislav Ladomirjak (Smer) uviedol, že sa náhodou dostali k zápisnici z okrúhleho stola Rusínov.
Z nej sa dozvedeli, že tam lesoochranári predstavili svoj projekt Vlčie hory – nová európska divočina pre ľudí i les.
Ich víziou je, aby sa v budúcnosti až 75 percent územia Polonín zmenilo na prales. Na ten by sa mali premeniť aj susediace územia na Ukrajine a v Poľsku.
Ľudia si zavolali lesoochranárov, aby im to vysvetlili. Viliam Bartuš a Peter Sabo argumentovali, že Vlčie hory sú len ich víziou.
Ľudia reagovali, že predtým, ako ju dali na papier, ich o tom neinformovali a na ich názor sa nepýtali.
Ochranári dôvodili, že ide o neukončený proces a prezentovať svoje myšlienky miestnym sa chystali.
Projekt beží
Alexander Németh, riaditeľ Lesopoľnohospodárskeho majetku (LPM) Ulič, š. p., a starosta Ladomirjak však o ich úprimnosti zapochybovali.
Poukázali na to, že na projekt už dostali peniaze z programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Celkový rozpočet je viac ako 205-tisíc eur.
Ochranári sa zaviazali, že z peňazí pripravia a podajú návrhy na zaradenie 4 prírodných rezervácií s rozlohou 4 300 hektárov, vytvoria 6 chodníkov v Bukovských vrchoch, Busove a Čergove, vyškolia 90 aktivistov a 10 sprievodcov pre znalostnú turistiku, vypracujú 9 analýz oblastí, kde by mali byť pralesy a rozvíjala by sa tam znalostná turistika.
Zaviazali sa aj k tomu, že predložia návrh zmeny zákona o ochrane prírody, poľovníctve, lesoch a urobia informačné aktivity pre obyvateľstvo a vlastníkov lesov v 15 samosprávach.
„Kedy ste nám to chceli prísť povedať, keď projekt už na budúci rok v auguste končí?“ vyčítal im Németh.
Ľudia: Veď vymrú dediny
Najcitlivejšou bola pre plénum predstava, že pre rozšírenie rezervácií by prišli o zdroj obživy. Ak by sa územia vyhlásili za bezzásahové, LPM Ulič by skončil a zaniklo by viac ako 350 miest.
Podľa ľudí by to ohrozilo aj živnostníkov a drevo na vykurovanie by si museli kupovať a dovážať z iných regiónov.
„Ak by tu nebola práca, ľudia by odtiaľ odchádzali a región by vymrel. Ľudia sú menej ako stromy?“ prekrikovali sa v pléne.
Ochranári argumentovali, že ekonomiku by potiahol cestovný ruch. Za divočinou by prichádzali turisti a miestni by sa z drevorubačov či pilčíkov preorientovali na turistických sprievodcov alebo napríklad prevádzkovateľov či zamestnancov penziónov.
Plénum ich vypískalo.
Starostka Uble Nadežda Sirková (Smer) ochranárom povedala, že pokusy o podobné projekty už obce dávno spoločne vypracovali. V drsných podmienkach pohraničia sa ale nikdy neuchytili.
Bez sociálno-ekonomickej štúdia už ani krok
„Je normálne, že niekto dá financie na projekt rozširovania pralesa bez toho, aby mal sociálno-ekonomickú štúdiu o dopade na miestne obyvateľstvo? Stačí niekam prísť a povedať: My chceme?“ pýtal sa Németh.
Ochranári si museli priznať, že takúto štúdiu nemajú.
Vlastníci pozemkov pochybovali, že majú aj peniaze na kompenzáciu pre súkromných vlastníkov lesov.
Jaroslav Hirjak za urbariát z Dary ochranárom zakázal vstup do ich lesov.
Iniciátori stretnutia im oznámili, že preto, že projekt neprerokovali so samosprávami a vlastníkmi pozemkov, požiadajú o pozastavenie jeho financovania nadáciu Ekopolis.
Svoj nesúhlas so zámermi lesoochranárov pošlú aj na ministerstvo životného prostredia a pôdohospodárstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
