Spomína na ne rád, ale bez smútku. Pokrok na železnici ho teší. Na novú modernú mašinu by si však už netrúfol.
HUMENNÉ/ČABINY. Hoci je Andrej Gavula na dôchodku už 15 rokov, deň otvorených dverí v rušňovom depe v Humennom v sobotu 7. septembra si nenechal ujsť.
„Je tu pekne čisto, všetko vykosené. Mašiny poznám skoro všetky, pravda, okrem nových. Veľa sa zmenilo.
Vlaky sú moderné, cestuje sa pohodlnejšie,“ hovorí s uznaním.
Na novú mašinu by si už ale netrúfol. „Už by som ju asi nezvládol. Všade samá technika, svetlo, počítače, kamery. Voľakedy sme si museli pravidelnú údržbu i všetky opravy robiť sami,“ hovorí.
Práca rušňovodiča bola náročná a zodpovedná. „A už aj vtedy nebola docenená. Museli sme striktne dodržiavať predpisy, veľakrát nezmyselné, mašiny boli poruchové, často sme slúžili nočné. Skoro každú tretiu noc som strávil v službe,“ zdôrazňuje.
Rušňovodiči medzi sebou súťažili
V minulosti bolo bežnou praxou, že v partii po štyroch mali rušňovodiči pod patronátom „svoju“ mašinu.
„Čistili sme ju, starali sa o ňu, súťažili sme medzi sebou. Hrdili sme sa tým, že je pekná, že jazdí, že nemá poruchu. Myslím si, že profesionálna hrdosť rušňovodičov v súčasnosti už nie je taká silná. Dnes to už tak nefunguje, aj keď sa k tomu opäť začíname vracať. Je tiež pravdou, že teraz sa už do nových mašín nedá zasahovať. Po jazde ju chlapi jednoducho odstavia a hotovo,“ konštatuje dlhoročný železničiar.
Voľakedy bolo humenské depo plné ľudí.
„Teraz sú chlapi podelení medzi tri železničné spoločnosti. Za našich čias sme nastupovali do nočnej služby dvadsiati, na 'sergeji' išiel rušňovodič i pomocník, rušňov a vlakov bolo veľa. V Strážskom, Bánovciach i v Humennom nebolo voľnej koľaje, všetky boli plné. Všetci sme sa poznali, často sme si išli po robote posedieť. Žili sme družnejšie,“ uzatvára Andrej Gavula.
Autor: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
