Vojaci slovenského kontingentu, ktorí sa zúčastnili vojenskej operácie ISAF Afganistan, sú už doma so svojimi rodinami a začína sa pre nich každodenný pracovný kolobeh.
TREBIŠOV. Rodiny slovenských profesionálov, ktorí sa vrátili z vojenskej operácie ISAF Afganistan, ich prišli privítať do kasární 21. zmiešaného mechanizovaného práporu Trebišov.
Slávnostný nástup slovenskej strážnej jednotky poznamenal júlový útok na základni v Kandaháre, pri ktorom prišiel o život čatár Daniel Kavuliak a zranili sa jeho kolegovia.
„Na našich vojakov v zahraničí počúvame len chválu a na to môžeme byť hrdí,“ povedal minister obrany Martin Glváč (Smer).
Hrdí je aj prvý zástupca náčelníka Generálneho štábu generálporučík Peter Gajdoš: „Lebo aj napriek tejto tragickej udalosti a vplyvu na psychiku splnili svoje úlohy.“
Strach o najbližšieho
Príbuzní vojakov priznali, že si začiatkom júla prešli peklom pochybností.
„V ten deň sme mali množstvo telefonátov. V médiách boli najprv len informácie o útoku bez toho, aby sme vedeli, kto je ten mŕtvy, kto zranený,“ povedala Lenka Serbáková zo Sobraniec.
V Kandaháre mala manžela Rastislava, doma osemročného Rastíka a malinkú Sofiu. Odlúčenie znášali ťažko, hoci to bola už Rasťova tretia misia. Deťom veľmi chýbal.
„Zľakla som sa,“ povedala Zdenka Vavreková z Remenín pri Hanušovciach nad Topľou. V čase útoku bol jej syn Martin po nočnej a komunikovali na sociálnej sieti.
„Odrazu sa všetko vyplo. Nevedeli sme, čo sa deje. A potom prišli správy o nešťastí na základni,“ popísala.
„Vydýchli sme si, až keď pristál na letisku,“ povedal jej manžel Martin.
Na syna čakali spolu s jeho manželkou Ivankou a malým Martinkom. Otcov návrat si, rovnako ako malá Sofia a desiatky drobcov, vychutnávali v náručí.
„Sme na neho hrdí. Nasadzoval vlastný život,“ povedali o Martinovi.
V rodine bude ďalším vojnovým veteránom. Vavrekovci sú totiž príbuzní vojnového veterána II. sv. vojny, plukovníka Urbana Ocilku.
Podľa Mariána Gondu, veliteľa 4. strážnej čaty, sú vojaci po tejto náročnej misii dobudúcna nielen lepšie pripravení na svoje poslanie, ale majú aj nové skúsenosti.
„Odviedli výbornú robotu,“ povedal veliteľ strážnej jednotky Richard Babuľák.
Radosť. Rodiny slovenských profesionálnych vojakov s hrdosťou, ale aj uvoľnením vítali doma svojich synov, otcov, bratov či strýkov. Po krvavom incidente na základni v Kandaháre si viac uvedomili, akú cenu má ich život. 
Splnili svoje úlohy. „Odviedli výbornú robotu,“ povedal hrdo veliteľ strážnej jednotky Richard Babuľak (vľavo). 
Uznanie. „Na našich vojakov v zahraničí počúvame len chválu a na to môžeme byť hrdí,“ povedal minister obrany Martin Glváč (Smer). 
Veliteľ strážnej jednotky. „Netvrdím, že sme hrdinovia. Každý je hrdina vo svojej práci, keď ju robí poriadne,“ povedal po návrate z Kandaháru Rastislav Babuľák. 
Iný pohľad. Podľa Mariána Gondu (na snímke) po útoku na slovenských vojakov sa strážna jednotka zomkla ešte viac a vojaci nemysleli len na vlastný život a bezpečnosť, ale hlavne na život svojich kolegov- kamarátov. 
Vydržali až do konca. „Som nesmierne hrdý na našich vojakov, lebo aj napriek tejto tragickej udalosti a vplyvu na psychiku splnili svoje úlohy,“ povedal prvý zástupca náčelníka Generálneho štábu generálporučík Peter Gajdoš.
Vavrekovci. Príbuzní vojnového veterána II. sv. vojny plukovníka Urbana Ocilku mali na misii syna Martina. Odchádzal od 14–mesačného synčeka Martinka. Zvítanie bolo radostné. 
Serbákovci. Syn Rastík, manželka Lenka a 17–mesačná dcérka Sofinka privítali po mesiacoch odlúčenia Rastislava Serbáka, ktorý bol už na tretej zahraničnej vojenskej misii. Sofinka v jeho náručí žiarila ako hviezdička.
Priateľstvá na celý život. Radoslava Beňa z Priekopy pri Sobranciach a Pavla Turčana zo Serede misia v Afganistane preverila nielen po pracovnej, ale aj ľudskej stránke.
Foto: kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
