Kde dnes žijú potomkovia rodiny Andrássyovcov? Aké športy podporoval v Humennom Alexander Andrássy? Nielen na tieto otázky ponúkla odpoveď prednáška manželov Csontosovcov o živote šľachtickej rodiny po dvoch svetových vojnách.
HUMENNÉ. Po stopách rodiny Andrássyovcov sa členovia humenskej evanjelickej a reformovanej cirkvi vydali už po šiesty raz. V záverečnej prednáške sa zavŕšili osudy šľachtickej rodiny, ktorá humenské panstvo opustila v roku 1943.
Šľachtický rod Andrássyovcov pochádzal zo Sedmohradska. V 16. storočí sa rozdelil na dve vetvy – krásnohorskú (monockú) a betliarsku.
Z betliarskej vetvy pochádzal Karol III. Andrássy (1792 - 1845), ktorý bol majiteľom humenského panstva. S manželkou Etelou Szapáryovou mal troch synov a jednu dcéru. Najmladší syn Aladár (1827 - 1903) zdedil humenské panstvo a občas sa na ňom zdržiaval.
„Jeho manželku Leontínu mali Humenčania veľmi radi. Venovala sa dobročinnosti. Podporovala chudobné deti a rodiny, ale aj miestny kláštor,“ hovorí Valéria Csontosová, ktorá informácie o rodine získala prevažne z maďarských zdrojov.
Aladár mal dve deti – syna Alexandra (1863 - 1946) a dcéru Máriu. Alexandrova manželka Mária Angelika Esterházyová žila v Budapešti až do roku 1962.
Bola v Humennom
Alexandrove deti – Imre, Mihály a Margita – pobývali na humenskom panstve. Imre odišiel do USA, kde sa oženil a mal tri deti. „Humenné navštívila pravnučka Alexandra pani Joy. Prezrela si kaštieľ,“ informuje Csontosová.
Mihály mal s manželkou štyri deti. Potomkovia syna Gyulu sa narodili v rokoch 1965 a 1967 a žijú v Montreale.
Rodina opustila kaštieľ v roku 1943, v roku 1947 ho zachvátil veľký požiar, pri ktorom zhorela pôvodná šindľová strecha.
Mecenáš športu
Alexander Andrássy bol priekopník a mecenáš športu v Humennom. Mal cit pre techniku a obdivoval všetky technické novinky a vymoženosti. Dozvedáme sa o tom z novín Felvidéki Hírlap (Hornozemské zvesti) a Homonna és vidéke (Humenné a okolie).
„V čísle z 21. marca 1909 sa dočítame, že gróf Alexander Andrássy založil prvý vzduchoplavecký spolok a za 80 000 korún kúpil lietadlo. V októbri toho istého roku uverejnili noviny grófove dojmy z pozorovania prvých pokusov Blériota na cvičisku neďaleko Paríža,“ informoval Arpád Csontos.
Alexander založil Humenský atletický klub (HAC) a bol veľkým fanúšikom tenisu.
„V novinách z roku 1912 sa dočítame o augustových ľahkoatletických pretekoch, ktoré HAC usporiadal. Súťažilo sa v behu na 60, 100 a 400 metrov, vo vrhu guľou, v skoku do výšky a do diaľky a v hode diskom. Odmenou pre najlepších bolo 10 korún od doktora Moškoviča,“ doplnil Csontos.
Športoviská a tenisové kurty sa podľa slov pamätníkov nachádzali na Ulici lipovej a Osloboditeľov v miestach povyše chrámu a tam, kde dnes stojí mlyn.
Na koni s kontesou
Starí rodičia Kláry Feckovej – Dobrovolskej bývali priamo v kaštieli u Andrássyovcov.
„My sme bývali za kaštieľom. Starý otec pracoval ako hlavný strojník v elektrárni, otec ako strojník na parnej píle. Park nebol voľne prístupný verejnosti, na bráne visel zoznam, kto môže doň vstúpiť. Raz som sa prechádzala po parku. Kontesa Margita jazdila na bielom koni. Mala oblečenú čiernu sukňu, bielu blúzku, čierny klobúčik a biely závoj. V ruke držala bičík. Chcela ma vysadiť k nej na koňa a povoziť ma na ňom. Veľmi som sa bála, plakala som, nepresvedčila ma ani čokoláda, ktorou ma núkala. Keď ma napokon na koňa dostala, kričala som na raty. Stará mama vyšla von, pozrieť sa, čo sa robí. Mala som deväť rokov,“ spomína pani Klára.
„Pamätám si príhodu, ktorú otec rozprával o dvoch synoch kontesy Margity. Boli roztopašní chlapci. Rozpárali vankúše a perie lietalo, akoby snežilo,“ hovorí.
Spomienky na kaštieľ sú v mysli pani Kláry stále živé. „Mala som doň voľný prístup. Keď som išla do školy, vrátnik pri bráne ma púšťal von. Všetko bolo veľmi pekné a udržiavané,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
