Odborníci odkrývajú pozostatky nížinného tehlového hradu Parič, ktorý po generácie ukrýval svoje tajomstvá v krásnom trebišovskom parku.
TREBIŠOV. V trebišovskom mestskom parku už druhý rok prebieha záchrana torza hradu Parič, archeologický a pamiatkový výskum.
„Bol to významný nížinný hrad. K väčšine hradov sa vystupovalo hore kopcom, no k Pariču sa šlo dole. Je postavený 5 metrov nižšie od materského mesta. Bol skrytý v lužnom lese. Obklopovala ho vodná priekopa, predpokladám, že z južnej strany mohli byť močiare,“ povedal archeológ, Trebišovčan Ján Chovanec.
Prvý raz hrad skúmal počas štyroch výskumných sezón s archeológom Michalom Slivkom od roku 1972. Podľa jeho slov sa ale odvtedy hradu a jeho okoliu nedostalo náležitej pozornosti.
V roku 2011 sa trebišovská samospráva pustila do záchrany torza jediného murovaného hradu na Slovensku.
„Chceme úplne zakonzervovať pozostatky hradu. Aj tie, ktoré sú pod zemou. V okolí chceme urobiť archeologický prieskum a celé to upraviť ako architektonický terén. Tento hrad – to nie je len jeden múr. Zaberal veľké územie, ktoré bude po odkrytí vidno. Pri každom objekte bude informačná tabuľa,“ povedal primátor Trebišova Marián Kolesár (nez.)
Michal Hrčka. Venuje sa konzervovaniu hradov a záchrane pamiatok.
Meral asi 16 metrov
Podľa Chovanca tým, že bol hrad v podstate ukrytý a nebol v okolí dominantný, maliari ho často nezobrazovali. Od 13. storočia sa nezachovala ani jedna jeho ilustrácia.
„Hrad mal prízemie a dve podlažia,“ povedal Chovanec.
V jednom z dochovaných opisov sa uvádza, že mal dve veže a na poschodí kaplnku.
Michal Hrčka, ktorý sa venuje obnove pamiatok a konzervácii hradov, uviedol, že v tomto roku archeologickou sondou zistili, že torzo múru musia konzervovať 3 a pol metra pod úrovňou terénu.
Používajú pri tom starú technológiou. Vypadnuté tehly dopĺňajú a spájajú horúcou maltou.
„Je to totiž jediný tehlový hrad na Slovensku,“ povedal s tým, že stavitelia na výrobu tehál asi využili blízkosť kvalitného ílu.
„Hrad sa z tehál dal postaviť omnoho rýchlejšie ako z kameňa,“ poznamenal.
Doterajšie výskumy potvrdili, že hrad je z veľkej časti prisypaný. „Zistili sme, že bol vysoký až 16 metrov,“ dodal.
Stará technológia. Gabriel Bošňák a Martin Sitár stavajú múr presne tak, ako sa to robilo v 13. storočí.
Martin sa to bol učiť v Rumunsku.
Čítanka hradného staviteľstva
Konzervátori dopĺňajú časti torza múru tehlami z historickej budovy trebišovského cukrovaru.
„Zistili sme, že v týchto tehlách sú zmiešané tehly z iných období, ktoré takto recyklovali zo starých stavieb,“ povedal Hrčka.
Múr, ktorému hrozilo zrútenie, doplnia a nechajú ho odkrytý. Podľa Hrčku je jeho vnútorná strana jedinečná: „Je to čítanka hradného staviteľstva. Na jednej stene z 13. storočia sú zachované odtlačky klenieb, stropov a schodíšť,“ povedal.
Na jar chcú odborníci v záchranných prácach pokračovať. V budúcnosti plánujú odkryť vonkajšie nádvorie hradu, kde boli sýpky, pekáreň, byt zbrojnošov, stajňa a muničný sklad. Na financovaní záchrany a výskumov sa podieľa mesto Trebišov. Okrem odborníkov tu pracujú aj nezamestnaní z úradu práce.
Doplnia murivo. Torzo steny nechajú odkryté celú zimu. Na jar budú v prácach pokračovať.
Z histórie
Hrad vyhodili do vzduchu
Podľa archeológa Jána Chovanca dala hrad postaviť rodina Parisovcov. Najstarším známym, z 2. polovice 13. storočia, bol Andronic- syn Jána z Trebišova.
Hrad bol neskôr dvakrát kráľovským majetkom.
Najznámejšími rodmi, ktoré ho vlastnili, boli Drugetovci a Pereniovci.
Jeho osud spečatili Žigmund Druget a Imrich Tököli. Spojenci v protihabsburskom povstaní sa pohádali. Po tom, čo sa Druget pridal k cisárskemu vojsku, sa mu Tököli pomstil. Parič vyhodil do vzduchu.
Torzo hradu nadobudli aj Csákyovci. Po sto rokoch od explózie použil Imrich Csáky tehly z Pariča na výstavbu trebišovského kaštieľa.
kor
Legenda
Láska a nenávisť
Jedným z pánov hradu bol aj Juraj II. Druget. Jeho manželkou bola Eufrozína Dóciová. Hradný pán tušil, že mu za ňou chodí jeho tajomník a pisár Ján Tusai z Tušíc. V jeden večer predstieral odchod z hradu. Ženu sledoval z úkrytu a s Jánom ich pristihol. V záchvate hnevu ho vyhodil z okna hradu. Táto udalosť sa datuje k roku 1583. Za túto vraždu ho mali obesiť, no požiadal kráľa o milosť. Dostal ju potom, čo príbuzných Jána finančne odškodnil. Podľa historika Štefana Lenčiša si ho však už o rok na to predvolal stoličný súd. Zabil Humenčana Pavla Hromodu. Aký trest ho za to stihol, to sa nevie.
kor
Fakty
Archeologické nálezy
„Medzi najvzácnejšie archeologické nálezy patria kachlice z palatínskej kachľovej pece Imricha Peréniho. Na peci boli len dve kachlice s rovnakým motívom. Našli sme kachlice s motívmi svätcov, ale aj so svetskými motívmi, ako sú tancujúce páry alebo pár, ktorý hrá karty,“ povedal Ján Chovanec.
Zaujímavé je, že na tejto kachľovej peci boli aj kachlice s erotickým motívom.
Počas výskumov našli aj kamenné delové gule. Najväčšia má 20–centimetrový priemer. V zemi boli po stáročia ukryté aj kovové hroty šípov, guľky do palných zbraní, príbory, podkovy, pracovné náčinie, ale aj strieborné mince, sklenené časti a dlaždice.
kor
Archeológ. Ján Chovanec bol Parič skúmať prvý raz v roku 1972. 
Hasené vápno. V kopách je navrstvené vápno s pieskom preliate vodou.
Takto si vedeli v 13. storočí poradiť stavitelia hradov.
Foto k článku: kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
