Básnik hovorí, že ľudia v uponáhľanom materiálnom svete a živote postupne strácajú kontakt s vnútornou krásou, poéziou a Bohom.
MICHALOVCE. „Mám pocit, že svet sa rúti do záhuby. Ľudia akoby si zatvrdili srdcia pred Bohom a poéziou. Nechcú sa zastaviť a započúvať. Každý sa ženie za vlastným prospechom. Poézia je jeden zo spôsobov, ako prežiť život v láske a nájsť si cestu k Bohu,“ začal rozprávanie 69-ročný básnik.
Jozef Kopčaj žije a tvorí v Zariadení pre seniorov v Michalovciach. V malej izbičke na prízemí je jeho kráľovstvo poézie. Na stole, posteli a skriniach sa povaľujú texty čerstvých básní. Je autorom štyroch básnických zbierok: Láska ..?, Slovo, Štipľavá paprika a Správny chlap.
Kopčaj hovorí, že napriek nízkemu záujmu verejnosti o poéziu život básnika v 21. storočí má zmysel.
„Ak moja báseň osloví a poteší čo i len jedného človeka, čitateľa, malo to potom zmysel a význam. Na druhej strane mi písanie prináša radosť a potešenie,“ vyznal sa poet.
Inšpirujú ho ženy
Napriek tomu, že básnikovi tiahne na sedemdesiatku, jeho básnickou inšpiráciou sú stále ženy v každom veku. S ľahkosťou a hravou jemnosťou opisuje vo svojich básniach ženský pôvab a krásu. Všíma si nielen ich zovňajšok, ale aj dušu, vnútro.
Na ženách si váži ich zmysel pre materstvo a lásku k deťom. V básniach sa ale nevyhýba ani ženskej sexualite a intimite. Hovorí, že dámy sa za posledné desaťročia zmenili.
„Niekedy mám pocit, že sa z nich vytráca jemnosť. Sú také tvrdšie,“ uviedol. Dodal, že on patrí k gentlemanom, ktorí uznávajú sex, milovanie až po svadbe.
Dnes to býva podľa básnika vo väčšine prípadov naopak. Páry sa najprv spolu vyspia a až potom sa postupne spoznávajú. „Ja preferujem vo vzťahoch čistotu,“ vysvetlil Kopčaj.
Báseň ako nevšedná, ale úprimná modlitba
Niektoré jeho básne sú modlitbou a dialógom s Bohom. Rád číta Bibliu a chodí aj do kostola.
„Viera v Boha je veľmi veľký dar,“ povedal básnik. Vieru mu vštepil do srdca jeho otec, gréckokatolícky kňaz, ktorého za totality prenasledovali, pretože odmietol konvertovať na pravoslávnu vieru.
Za svoj postoj a presvedčenie bol vo väzení. Na toto obdobie spomína Jozef s ťažkým srdcom. Za roznášanie politických plátkov vtedy zavreli aj jeho mamu.
Jozef pochádza zo siedmich detí. „Určitý čas sme so súrodencami strávili v detskom domove. Potom sa nás ujala rodina Tirpákových, ktorí nám pomáhali, keď rodičia boli vo väzení. Potom sme sa presťahovali do Čiech,“ spomína dôchodca.
Jozef vo svojom živote vystriedal viacero pracovných pozícií. Pracoval v poľnohospodárstve, robil programátora a dokonca aj kulisára v divadle.
Je otcom dvoch detí, ale s manželkou už nežije. Napriek vyššiemu veku hovorí, že aj seniori stále túžia po láske. Aj preto ak stretne nejakú ženu, hoci v pokročilom veku na znak obdivu jej zloží báseň. Mnohé jeho básne sú venované konkrétnymi ženám. „Napríklad Filoménke, Kristínke a ďalším,“ povedal so šibalským úsmevom dôchodca.
Hovorí, že ako básnik nemá veľké plány. „Nemusia sa moje básne čítať na verejnosti, ja som skôr plachý. Hoci som niekedy sníval o veľkej láske, sláve a uznaní, dnes som rád, ak moje básne potešia čo i len jednu dušu.“
Dodáva, že za svoj básnický rast vďačí aj známemu zemplínskemu spisovateľovi a publicistovi Ernestovi Sirochmanovi.
“Bol mi neraz oporou,“ povedal básnik. Ernest Sirochman hovorí, že Kopčajove básne sú úprimnou výpoveďou umelca, ktorý je nositeľom myšlienok provokujúcich predstavivosť a núti nás k porovnaniu s vlastným citovým svetom, s dilemami, ktoré máme odvahu riešiť.
„Udivuje nás schopnosťou odkrývať vnútorné i vonkajšie prostredie komplikovaných vzťahov. Ako hlboko veriaci človek nepochybuje, že zdroje jeho inšpirácie pochádzajú z Božej kreativity, ktorá je nepostrádateľná s ľudskou a na jej nekonečných pilieroch stoja najgeniálnejšie výtvory človeka,“ povedal o básnikovi známy spisovateľ.
Inšpirujú ho viera a ženy. „Poézia je jeden zo spôsobov, ako prežiť život v láske a nájsť si cestu k Bohu,“ tvrdí básnik.
Foto: mipo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
