Chce ostať sám sebou, nepodľahnúť konvenciám a odolávať módnym vlnám. Neustále na sebe pracuje a túži po tvorivom pobyte v inšpiratívnom Francúzsku.
HUMENNÉ. Doma sa Majchi (čítaj majči), humenský rodák s rusínskymi koreňmi po mame, predstavil na kolektívnej výstave na 1. Humenskom výtvarnom salóne.
V rodisku sa Marián Brek, ktorému v Bratislave prischla prezývka Majchi a dnes mu kamaráti už inak ani nepovedia, vyučil sa stolára. Hneď po škole odišiel hľadať šťastie do hlavného mesta, kde zakotvil na desať rokov.
Vopred nikdy nevie, čo namaľuje
„V škole sme skôr rysovali ako kreslili. Mal som vždy štvorky, päťky,“ priznáva sa. Maľovať začal pred siedmimi rokmi. Inšpirovala ho spolubývajúca. „Pochádzala z Topoľčian. Maľovala, a tak ma nakopla. Odvtedy to ide samo,“ hovorí Majchi.
Keď sa postaví k plátnu, nikdy vopred nevie, čo namaľuje. „Dávam svojim rukám voľné ruky. Najprv si urobím plochu, pozadie a až potom doň vkladám ďalšie veci. Zakomponujem doň obrázky zvierat, ľudí. Som známy pestrou farebnosťou a tiež tým, že sa do obrazov stále snažím niečo skryť, zašifrovať,“ vysvetľuje.
Maľuje na plátno. Kombinuje farby latexové, akrylové i olejové a rôzne techniky. Používa štetce, špachtle, ale aj prsty.
„Na latex som použil acetónový sprej. Vznikla zaujímavá textúra, farba sa rozpila. Stále treba skúšať niečo nové. Učím sa, vzdelávam čítaním,“ hovorí mladý maliar, ktorý sa pokladá aj za streetartistu.
Pracuje i „depkári“
Názvy obrazom zvyčajne nedáva. „Nech si v nich každý nájde niečo svoje Moje obrazy zachytávajú moje pocity. Maľujem podľa nálady, ale len vtedy, keď som v pohode,“ zdôrazňuje. K hotovým dielam sa už nevracia. Z rúk ich púšťa, keď sú „dobré“.
Majchi je na voľnej nohe. Väčšinou pracuje na obrazoch, len zriedka si dožičí pauzu ničnerobenia. „Vtedy depkárim a konzumujem čokoládu,“ smeje sa. „Babka mi stále hovorí, že maľovanie nie je robota a toto nie sú obrazy,“ hovorí.
Maľovaniu na ľudské „plátno“ sa venuje len ako hobby. „Tetovanie je iné. Treba ísť na istotu, nič sa nedá premaľovať,“ dopĺňa.
Preč odtiaľto
Majchi je založením optimista. „Svet nezmením. Ostáva mi len veriť, že bude lepšie. Pracujem na sebe a cítim zmenu. Som o trochu lepší ako na začiatku, “ hovorí.
Pobyt v Bratislave pokladá za veľmi tvorivý a inšpiratívny. „Bolo tam veľa možností ako a kde sa prezentovať,“ vraví a jedným dychom dodáva, že sa pre maľovanie grafitov na budovu vo vlastníctve jednej finančnej skupiny dostal na tri dni do basy.
Do Humenného sa vrátil preto, lebo chcel začať nový pokojnejší život. Realita ho však sklamala. „Všetci odtiaľto utekajú,“ zdôrazňuje.
Aj keď si nerád plánuje zajtrajšky, dnes má jasno, že sa chystá na zárobky do Rakúska a pokúša ho absolvovať tvorivý pobyt vo Francúzsku.
Najprv pozadie, potom zvyšok. Takto vznikol aj kolibrík.
Foto: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
