Deväťdesiatročnú pani Aničku totiž minulý pondelok prijali do Občianskeho združenia Ženy a tradície. „Som rada medzi ľuďmi,“ hovorí bývalá dlhoročná členka speváckeho súboru Vandrovnica.
HUMENNÉ. Pani Anna je najstaršou členkou združenia.
V kruhu početnej rodiny oslávila 1. novembra minulého roku okrúhlu deväťdesiatku. „Pochádzam zo siedmich detí. Mám troch synov a jednu dcéru, desať vnúčat a jedenásť pravnúčat,“ hovorí pani Anna.
Aktívna členka rôznych združení
Dlhé roky je aktívnou členkou miestnych organizácií Zväzu postihnutých civilizačnými chorobami, Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska a sluchovo postihnutých.
Tridsať rokov pomáhala v Klube dôchodcov, neskôr v dennom centre na Laboreckej ulici. Účinkovala v speváckom súbore Vandrovnica, ktorý pri klube pôsobil vyše dve desaťročia.
„Zamlada som bola veľmi živá. Na meštianke som tancovala a spievala vo folklórnom súbore. Pochodili sme celé Slovensko,“ hovorí a pri otázke, či by si trúfla vykrútiť sa ešte v kole, na chvíľu zaváha.
„Spievať áno, ale tancovať už nie. Vždy som bola medzi ľuďmi. Nechce sa mi teraz sedieť samej doma.“
V združení je pripravená podať pomocnú ruku pri organizovaní rôznych kultúrnych a spoločenských aktivít.
Učitelia a fotografi
Pani Anna celý život pracovala v obchode ako predavačka. V rodine bola i je obklopená učiteľkami a fotografmi. Dcéra, nevesty i vnučka sú učiteľky.
„Mama mojej svokry pochádzala z Viedne z dobrej rodiny. Študovala astronómiu. Vo fotografickom ateliéri sa zaľúbila do fotografa, mladého krásneho chlapca. Ušli spolu z Viedne do Topoľčianok, neskôr do Kráľovského Chlmca. Tam sa narodila moja svokra Ida ako ich jediné dieťa,“ rozpráva pani Anna.
Keď fotograf zomrel, manželka prevzala po ňom ateliér. I svoju dcéru chcela vydať za fotografa, aby mal kto pokračovať v remesle.
„Podala inzerát. Prihlásil sa naň môj svokor. Pochádzal z Litoměríc. Pred svadbou sa stretli len dvakrát. Svokra neraz spomínala, že sa jej vôbec nepáčil. Bol malý a nepekný. Ale jej mama rozhodla: Čo ti bude z peknej misky, keď bude prázdna?“ povedala a bola svadba. Ich jediný syn bol môj manžel.“
Fotografický ateliér manželov Feiglovcov bol v Humennom jedným z prvých a nachádzal sa na hlavnej ulici.
„Svokra bola dobrá, predobrá, výborne sme si rozumeli. Keď sa mi v 47. narodil prvý syn, svokra mu prisúdila tri „efká“: bude František Feigl, fotograf. A tak sa aj stalo. Fotografujú aj syn Jozef a vnuci,“ dopĺňa pani Anna.
Autor: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
