Nad magistrátom už veje vlajka s historickým erbom pánov z Michaloviec z roku 1418. V Zemplínskom múzeu odhalili tabuľu venovanú najznámejšiemu michalovskému rytierovi Albertovi, ktorý preslávil mesto v stredoveku.
MICHALOVCE. Tohto roku si Michalovčania pripomínajú niekoľko významných výročí, súvisiacich s históriou mesta.
Presnejšie 770. výročie prvej písomnej zmienky o meste, 700. výročie prvej písomnej zmienky o michalovskom rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie, 70 rokov, odkedy sa Michalovce pýšia štatútom mesta a 70. výročie oslobodenia mesta.
Nad Michalovcami veje vlajka s erbom pánov
Hovorkyňa Mestského úradu v Michalovciach Iveta Palečková uviedla, že 770. výročie prvej písomnej zmienky o Michalovciach je dôležitým medzníkom a mesto pripravuje pre svojich obyvateľov aj návštevníkov viacero zaujímavých podujatí venovaných práve tomuto jubileu.
Primátor Viliam Zahorčák (Smer) potvrdil, že každý mesiac budú pripravené rôzne kultúrnohistorické podujatia.
V piatok dopoludnia vztýčili na námesti pred mestským úradom novotvar vlajky mesta s historickým erbom pánov z Michaloviec z roku 1418. Vlajku najprv posvätili zástupcovia cirkví, ktoré pôsobia v meste.
Michalovce preslávil rytier Albert
V Zemplínskom múzeu zároveň v piatok slávnostne odhalili tabuľu stredovekého rytiera Alberta z Michaloviec.
„Albert z Michaloviec je nielen v stredoveku jednou z najvýznamnejších osobností Michaloviec, ale aj celého Zemplína. Do histórie sa zapísal ako najvyšší predstaviteľ johanitského rádu v Uhorsku, dalmátsko-chorvátsky bán a protihusitský bojovník. Slávu získal najmä na bojovom poli, a preto si oprávnene zaslúži pomenovanie michalovský či zemplínsky prvý rytier,“ vysvetlil historik Martin Molnár.
Albert z Michaloviec sa narodil koncom 14. storočia. Ako šľachtic sa venoval predovšetkým vojenskej službe.
Zúčastnil sa napríklad ťažení proti Bosniakom v rokoch 1405 – 1410. V roku 1417 mu v Kostnici panovník Žigmund Luxemburský udelil hodnosť priora Vrany, čím sa stal najvyšším predstaviteľom johanitského rádu v Uhorsku.
„O rok neskôr (1418) mu v Kostnici panovník Žigmund Luxemburský dal za verné služby vystaviť listinu, 'polepšujúcu' jeho erb. Albert sa následne zúčastnil vojny proti husitom, zapojil sa tiež do ďalších ťažení. Za zásluhy mu bolo udelené právo zastávať úrad dalmátsko-chorvátskeho bána. Uvedené územia totiž v danej dobe patrili k Uhorsku,“ objasnil historik.
V roku 1428 získal Albert od panovníka rozsiahle majetky na Dolnej zemi, v Nadlaku. Michalovský rytier mal vo vlastníctve niekoľko desiatok dedín so stovkami poddaných. Zomrel v roku 1434.
„Žiadny iný predstaviteľ rodu pánov z Michaloviec nedosiahol v stredoveku také významné postavenie ako prior a bán Albert. Slávu si získal hlavne na bojiskách, dobre zastával i zverené úrady – svedčí o tom priazeň panovníka Žigmunda Luxemburského, ktorou ho zahŕňal po väčšinu života. Dnes by sme mohli povedať, že v stredoveku zviditeľnil Michalovce tak ako nikto iný,“ spresnil Molnár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
