Turisti a návštevníci môžu spomínané mäkkýše vidieť na brehu pri výraznom poklese hladiny. Prázdne lastúry si ľudia často berú domov na pamiatku.
ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA. Brehy Šíravy pripomínali pred pár dňami morské exotické pláže posiate mušľami a ulitami.
Pri poklese vodnej hladiny sa vo viacerých rekreačných strediskách, ale najmä pri výpustnej hrádzi pri obci Zalužice objavili tisícky plných, ale aj prázdnych lastúr korýtka rybničného.
Tento mäkkýš má svoje telo ukryté v dvojchlopňovej schránke z lastúr. Prázdne lastúry, ktoré našli návštevníci na brehu Šíravy, si mnohí odnášali domov.
Ochranári nevylučujú, že v nádrži sa nachádzajú aj vzácnejšie a celoeurópsky chránené druhy, akými sú korýtko riečne a korýtko maliarske.
Prázdne lastúry si odnášajú domov
„Je to nádherné. Vedel som že sa tu nachádzajú, ale toľko som ich ešte nevidel,“ povedal 22-ročný Miroslav Albert.
Množstvo lastúr bolo vidieť na brehoch Šíravy, ale aj priamo vo vode v polovici januára, keď poklesla hladina až o niekoľko metrov.
„Chodím na Šíravu často, ale nečakal som, že je ich tu až toľko. Prekvapilo ma to,“ povedal Martin Tokár z Vinného.
Mnohí turisti a návštevníci si berú prázdne škľabky domov. „Hoci nie sú až také exotické a tvarované ako morské mušle, veľmi sa mi páčia. Najmä vnútro, ktoré je snehobiele a hladké,“ povedal Michalovčan, ktorého sme zastihli pri zbieraní prázdnych lastúr.
Citlivé na prostredie
Zuzana Argalášová zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat vysvetlila, že hoci korýtko rybničné nemá spoločenskú hodnotu a nie je špeciálne chránené, vo vode má však dôležitú funkciu.
„Korýtka sa živia filtrovaním potravy z vody, za deň dokáže dospelý jedinec prefiltrovať a zbaviť nečistôt až 50 litrov vody,“ spresnila zoologička.
Lastúrniky sú tak nepriamymi indikátormi čistej vody, pretože sú veľmi citlivé na znečistenie.
Hoci v stojatých vodách sa vyskytujú len výnimočne, v minulosti boli tieto druhy pomerne rozšírené.
Neskôr však došlo k ich výraznému ústupu. Jednou z hlavných príčin poklesu bolo predovšetkým znečistenie a vodohospodárske úpravy vodných tokov.
Aj vzácne druhy
Argalášová vysvetlila, že v Šírave sa pravdepodobne vyskytuje aj korýtko maliarske. „Bolo potvrdené v kanáli Čierna voda pri Závadke, čo vyteká zo Šíravy, takže asi bude aj v Šírave," uviedla.
Argalášová uviedla, že korýtka riečne sú citlivé na životné prostredie a sú naviazané na ďalšie druhy živočíchov v toku. Pre svoj život potrebujú mikroorganizmy, ktorými sa živia, keď filtrujú vodu.
Ich život je prepojený aj s viacerými druhmi rýb, ktoré im pomáhajú pri vývoji a čiastočne aj pri migrácii. Spoločenská hodnota korýtka riečneho je 99,58 eura.
Korýtko riečne je podľa európskej smernice druhom, ktorý si vyžaduje prísnu ochranu. Z tohto pohľadu patrí k celoeurópsky najohrozenejším druhom mäkkýšov, pričom podľa červeného zoznamu IUCN patrí v rámci Európy ale aj Slovenska do kategórie zraniteľných druhov.
To znamená, že ide o druh, ktorý čelí veľkému nebezpečenstvu vyhynutia. „Korýtko riečne sme našli v rieke Okna aj Remetskom potoku,“ dodala Argalášová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
