V obci pod Vihorlatskými vrchmi boli v minulosti vysoké pece, zlievareň a hámre, neskôr sa tu vyrábalo drevené uhlie.
ZEMPLÍNSKE HÁMRE. Slovensko bolo v minulosti hlavnou baštou železiarstva na území Uhorska.
Niekoľko významnejších centier tohto priemyslu sídlilo aj v chotároch obcí na severovýchode krajiny. Nezriedka ich založili pôvodne ako robotnícke osady práve významní železiarski podnikatelia.
To je aj príbeh Zemplínskych Hámrov ležiacich pod Vihorlatskými vrchmi neďaleko Sniny.
Pôvodní obyvatelia prišli najmä zo Spiša
Základy obce položil v Jozefovej doline okolo roku 1809 úspešný podnikateľ Jozef Rholl. V podhorskej oblasti s výskytom železnej rudy a ľahkým prístupom k palivovému drevu, vybudoval hutu s hámrami.
Je to teda relatívne mladá obec, ktorá si pred časom pripomenula 200 rokov svojej existencie.
Ešte ako osadu ju pôvodne obývali banskí a hutnícki robotníci, ktorých sem priviedli Rhollovci zo Spiša - z okolia Gelnice, Margecian, Rolovej Huty, ale aj ďalších uhorských miest.
"Najstarší známy písomný údaj o počte obyvateľov osady pochádza z roku 1819. V tom čase tu bývalo 128 ľudí," približuje počiatočné dejiny obce historik Martin Molnár.
Narastajúci počet obyvateľstva si postupne vyžiadal rozširovanie osady, výstavbu nových drevených domov, pribudla tu aj škola pre miestne deti a kaplnka.
Osada sa v roku 1918 stala obcou Sninské Hámre a na Zemplínske Hámre ju premenovali v roku 1956.
Odliali známeho sninského Herkula
Rhollovci boli v roku 1840 známi ako majitelia vysokej pece a jednej slovenskej pece s hámrami neďaleko Sniny.
V nasledujúcom roku vybudovali v Jozefovej doline zlievareň, v ktorej zakrátko vznikla známa železná socha Herkula.
Antického hrdinu bojujúceho s kyjakom v ruke proti bájnej hydre lermskej po odliatí umiestnili na nádvorí kaštieľa Rhollovcov v Snine, kde sa neskôr stal súčasťou dômyselného gravitačného vodovodu a striekajúcej fontány. V jej strede stojí dodnes.
"Traduje sa, že v železiarňach v Jozefovej doline boli odliate až tri takéto sochy. Okrem Sniny sa jedna nachádza aj na nádvorí užhorodského hradu na Ukrajine. Je súčasťou expozície Zakarpatského múzea," vysvetľuje hovorkyňa sninskej radnice Eva Mihaliková.
Po stopách tretej sochy pátrali v uplynulých rokoch viacerí nadšenci, no neúspešne. Špekuluje sa o tom, že skončila niekde v Maďarsku.
Socha Herkula v sninskom parku pri kaštieli. Foto k článku: TASR/Milan Kapusta
Po sláve prišiel zánik
Železiarne na území dnešného Horného Zemplína sa v prvej polovici 19. storočia zaraďovali medzi tie modernejšie.
Napríklad prevádzka v Remetských Hámroch na druhej strane Vihorlatu disponovala ako prvá v Uhorsku kovovým valcovým dúchadlom pri vysokej peci.
Spracovanie rudy v okrajových častiach monarchie však neskôr prestalo byť efektívne.
"V 60. rokoch 19. storočia prichádzali aj do týchto oblastí lacnejšie valcované výrobky, čo spôsobilo že tunajšie hámre i vysoké pece postupne zatvárali," vysvetľuje M. Molnár.
Známe železiarne na území dnešných Zemplínskych Hámrov napokon z ekonomických dôvodov zanikli a podobný osud stihol začiatkom 20. storočia ako posledné v Zemplínskej župe, aj železiarne pri Remetských Hámroch.
V obci rozostavali viacero replík objektov, ktoré naviažu na históriu železiarstva a baníctva. Na snímke budova budúceho hámra na vodný pohon.
Namiesto hutí drevené uhlie
Hutníci z okolia Sniny boli po strate zamestnania nútení prechádzať na iné profesie.
"Novým zdrojom príjmu našich predkov sa postupne stalo pálenie dreveného uhlia a rúbanie dreva v okolitých lesoch," dopĺňa mozaiku miestnej histórie starosta Z. Hámrov Jozef Gajdoš.
Pálenie uhlia živilo podľa jeho slov takmer všetkých mužov z dediny ešte po druhej svetovej vojne.
"Ako uhliari boli Hámorčania známi vo všetkých horských obciach na východnom Slovensku od Svidníka až po rieku Uh," podčiarkuje M. Molnár.
V blízkosti kameňolomu nad obcou je miesto starej banskej štôlne. Tam sa pripravuje expozícia bývalej banskej činnosti. V pozadí starý múr bývalého vchodu do bane, v popredí železobetónové dielce budúcej bane.
Hámorčania hľadajú prácu inde
Uhliarstvom sa už ale dnešní Hámorčania nezaoberajú. S príchodom industrializácie sa presunuli od dymiacich mílí hlavne do nového strojárskeho závodu Vihorlat Snina.
Po zmene režimu však najväčší zamestnávateľ regiónu, u ktorého pracovalo vyše 6 000 ľudí, zanikol. Ľudia z obce sa museli opätovne prispôsobiť novým pomerom.
Pre nedostatok práce v Snine a okolí opúšťajú mnohí svoje domovy a cestujú za zamestnaním do iných regiónov Slovenska. Ďalší skúšajú šťastie v zahraničí.
Obyvatelia dediny si dnes zarábajú na živobytie napríklad prácou v okolitých lesoch, vo fabrike spracúvajúcej drevo, v humenskom mäsokombináte, ale aj ako súkromní podnikatelia či zruční murári a remeselníci.
Nové projekty obce majú ambíciu podporiť miestnu zamestnanosť cez rozvoj turizmu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
