Situáciu na Ukrajine s napätím sledujú aj mnohí Humenčania, ktorým nie je vývoj udalostí u našich východných susedov ľahostajný. Ako však situáciu vnímajú tí, pre ktorých je Ukrajina rodnou krajinou alebo na jej území žijú ich príbuzní?
HUMENNÉ. Iryna Hajdučková, rodáčka z Kyjeva a Tatiana Hájniková, vnučka optantov, vnímajú situáciu za našou východnou hranicou osobne.
Vojnu nechce nik
Iryna Hajdučková žije na Slovensku už 19 rokov.
„Sestra Oksana býva v Kyjeve. Nie priamo v centre, na sídlisku. Sme v spojení. Všetci sú, chvalabohu, v poriadku,“ hovorí.
Humenského fotografa Róberta Tapperta, ktorý fotografoval udalosti na majdane, prichýlila práve Irynina sestra. Býval u nej takmer päť týždňov.
„Keď sa Janukovyč chystal zmiznúť, nebolo dostať kúpiť chlieb, obchody boli prázdne. Nedostatok bol však vyvolaný umelo a len dočasne. V najkritickejších dňoch haprovalo telefonické spojenie, teraz už funguje bez problémov,“ vysvetľuje Iryna.
„Nemáme ukrajinskú televíziu, len ruskú. A tá vysiela protiukrajinskú propagandu. Kyjev bol kedysi ruskojazyčné mesto. Na sídlisku bolo 27 škôl, z toho len 4 ukrajinské. Poznali sme ukrajinské pesničky, básničky, ale medzi sebou sme sa rozprávali po rusky,“ spomína Iryna na detstvo.
Až po perestrojke sa ukrajinizácia rozbehla naplno. „Pracovala som v štátnej školskej inšpekcii ako inšpektorka. Musela som si nakúpiť rusko – ukrajinské slovníky a hľadať v nich každé slovíčko. Učebnice boli v ruštine, ale deti sa museli učiť po ukrajinsky. Aj toto bolo, aj toto sme prežili,“ hovorí.
„Milujem Ukrajinu. Poznám jej kultúru a propagujem ju aj na Slovensku. Nehanbím sa za to, že rozprávam po rusky. Žila som v takej dobe,“ dodáva.
Iryna je zakladateľka a umelecká šéfka ženskej speváckej skupiny Riava, ktorej repertoár tvorí nejedna ukrajinská pieseň.
Je presvedčená o tom, že vojnu u nich doma nechce nik. „Nechce sa mi veriť, že by k vojne došlo. Je nepochopiteľné takto stupňovať napätie a zahrávať sa so životmi ľudí. Verím, že zvíťazí zdravý rozum,“ dodáva.
Kde je pravda?
Humenčanka Tatiana Hájniková, vnučka optantov, vníma situáciu na Ukrajine veľmi citlivo.
„V podstate polovica našej rodiny žije na Ukrajine, bratranci, sesternice. Moji starí rodičia z otcovej i maminej strany boli optanti. Po druhej svetovej vojne boli presídlení na miesta, kde žili volyňskí Česi,“ hovorí.
Keďže časť jej detstva je spojená práve s Ukrajinou, celú situáciu prežíva srdcom. „Trápi ma tamojšia situácia. Dostávame síce informácie prostredníctvom novín, televízie a internetu, ale pravdu nikto nikde nepovie. A nebudeme ju vedieť možno ani o desať rokov,“ myslí si Tatiana.
„Kladiem si otázku, či ľudia na Ukrajine poznajú pravdu, či vedia, čo sa deje v zákulisí. Nepokoje sú povrchom vecí. Skutočné jadro je inde. Sú to peniaze, moc, sféry vplyvu a nie to, čo sa píše, vysiela a hlása navonok. História ukáže, kde je pravda,“ dodáva. Najviac ju mrzí, že na všetko doplácajú obyčajní ľudia.
Tatiana je presvedčená o tom, že kamkoľvek človek zájde, nájde ľudí šikovných, hlúpych, serióznych i bláznov, umelcov i vedcov.
„Nemyslím si, že Ukrajinci si zaslúžia takúto situáciu. Je to ťažko skúšaný národ, ktorý prežil veľa vojen, utrpenia, biedy. A všetko vždy išlo na účet ľudí,“ dodáva. Aj napriek všetkému Tatiana verí, že k vojne nedôjde. „Verím, že tí, ktorí rozhodujú a riadia, budú mať toľko „chochmesu“ a súcitu zároveň a vojnu nedopustia,“ uzatvára.
Tatiana Hájniková. Jej starí rodičia boli optanti.
Foto: jo
Autor: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
