Stačia dva oporné stĺpy, priesvitná fólia, nadšenie, ľahká maliarska ruka a dobrý nápad. A netradičná forma pouličného umenia je na svete. Tzv. cellograff už dorazil aj do Humenného.
HUMENNÉ. Pri prechádzke parkom na cellograff natrafíte medzi stromami pod skanzenom. Kus fólie natiahnutej medzi stĺpmi či stromami, na ktorú street artisti namaľujú čokoľvek, tzv. cellograff, pozná západný svet už niekoľko rokov.
Ide o jeden z prejavov urban artu, pri ktorom nadšenci grafitov nepotrebujú stenu či inú pevnú plochu. Dnes cellograffy nájdete nielen v svetových metropolách ako Paríž či Moskva, ale aj v Humennom.
„Pokiaľ to neškodí stromom, je to ekologické, má to estetickú funkciu, posolstvo a odkaz pre verejnosť, prečo nie? Keď sa fólia zničí, treba ju odstrániť,“ myslí si fotografka Daniela Kapráľová, odborná pracovníčka galerijného oddelenia sninského kaštieľa.
Urbánna lastovička?
„Umelecký počin medzi stromami“ alebo „urbánnu lastovičku“, ako výtvor v parku nazvala, kvituje aj maliarka, grafička, interiérová dizajnérka a výtvarná pedagogička Zora Varcholová.
„Priznám sa, že ma toto dielo veľmi potešilo, a to hneď z viacerých dôvodov. Myslím si, že tento počin má pre nás dve veľmi dôležité posolstvá,“ hovorí.
Na jednej strane svojou expresívnou farebnosťou nie náhodou pripomína dielo Výkrik Edvarda Muncha. Dielo, ktoré „zúfalo volá o pomoc“.
Na druhej strane nám ukazuje smer, ktorým by sa mali uberať zásahy do verejných priestranstiev.
„Navonok totiž naše mesto chtiac-nechtiac pripomína naozaj malomesto. Budúci park pri Karpatii bude toho ďalším dôkazom. Obávam sa preto, že tak, ako vedenie mesta zmietlo pod koberec vyše 600 podpisov proti zbúraniu starej fontány, tak sa znova opatrne vyjadrí a bez povšimnutia prejde okolo diela medzi stromami,“ dodáva Varcholová, ktorá sa ako občianska aktivistka angažovala za zmenu projektu revitalizácie parku na Sídlisku I.
Príkladov je dostatok
„Mali by sme si vziať príklad z iných miest ako Bratislava - Mestské zásahy alebo Medzimestské zásahy Košice či Prešov. Z miest, kde sa staré ruiny rekonštruujú alebo im dajú novú tvár, kde sa nerúbu stromy, ale sadia, kde vedenie mesta komunikuje so svojimi občanmi, nielen im oznamuje zmeny. Kde verejný priestor riešia s verejnosťou odborníci na urbánnu a krajinnú architektúru,“ uzatvára Varcholová.
Za komplexné riešenie verejného priestoru sa prihovára aj Mária Mišková, odborná pracovníčka Vihorlatského osvetového strediska, dlhoročná organizátorka výtvarného a fotografického života v meste a regióne.
„Je mi ľúto, že sa verejný priestor v Humennom nerieši koncepčne, odborne a v súlade so špecifikami, rešpektom a úctou k prostrediu,“ hovorí.
Ako kladný príklad citlivého prepojenia a vnímania prírody s umeleckými prvkami a aktivitami uvádza Arborétum v poľských Bolestraszyciach.
„Prirodzenou súčasťou je tam nielen estetická kvalita prostredia, ale aj vedomostné obohatenie,“ dodáva Mišková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
