ZALUŽICE. V chotári obce Zalužice v okrese Michalovce sa našli významné stopy jej osídlenia človekom, siahajúce do dávnej minulosti, na základe čoho sa táto lokalita stala pojmom v archeologickej literatúre.
Zalužický kostrový hrob z raného neolitu, objavený v 90. rokoch minulého storočia, patrí k najstarším na území Slovenska.
Prvé nálezy pri stavbe Šíravy
Pod prvé nálezy pochádzajúce zo staršej doby kamennej sa podpísala ešte v 50. rokoch výstavba vodnej nádrže Zemplínska šírava.
"V časti Veľké Zalužice sa vtedy našiel okrem paleolitickej industrie aj zlomok mamutieho kla," uviedol na margo pravekých dejín spomínanej obce archeológ Marián Vizdal.
Pri povrchovom zbere v časti Blatá bádatelia neskôr objavili niekoľko výrazných kamenných nástrojov.
Oveľa zaujímavejší bol nález začiatkom 90. rokov pri poklese hladiny Zemplínskej šíravy.
Objavili staroneolitické sídlisko, ktoré sa radí do okruhu kultúry s východnou lineárnou keramikou.
Archeológovia ho na základe zozbieraných častí kamenných nástrojov a keramiky datujú do obdobia 5 600 až 5 400 rokov pred naším letopočtom (p. n. l.).
Možno obetný hrob
Spomínaný hrob sa našiel práve na tomto sídlisku v strednej časti jedného z objektov, a to pod kamenným žarnovom a vrstvou mazanice. Vedľa kostrových pozostatkov ležala veľká časť nádoby.
Zaujímavosťou je, že hrob sa nachádzal pod podlahou a v areáli sídliska bol objavený ako jediný.
Mohla to teda byť stavebná obetina pri zakladaní sídliska, uvádza sa v publikácii Zalužice v zrkadle dejín.
Archeológ Vizdal v nej ďalej informuje o období staršieho eneolitu (druhá polovica 4. tisícročia p. n. l.), ktoré reprezentuje v zalužickej lokalite Lažňany objavené výrazné žiarové pohrebisko.
V 60. rokoch sa tam podarilo odkryť celkovo 20 hrobov. V jednom z nich natrafili archeológovia na jantárové perly - jeden z najstarších nálezov v Karpatskej kotline.
Žiarové pohrebisko vydalo aj rozmanitú keramiku, z ktorej sa neskôr podarilo zrekonštruovať väčšie nádoby, ale aj menšie hrnčeky či guľovité šálky.
Podľa náleziska pomenovali skupinu
Pamiatky získané pri výskume zmieneného pohrebiska sú zaradeného do záverečného stupňa polgárskeho kultúrneho okruhu, ktorý je nazývaný podľa lokality Lažňany ako lažnianska skupina.
"Len máloktorá obec, respektíve jej časť sa môže pochváliť tým, že prepožičala svoje meno istému súboru nálezov, ktorý svojím osobitým prejavom v istom časovom úseku a na konkrétnom teritóriu charakterizuje prejavy hmotnej kultúry," podčiarkol Vizdal význam zalužických objavov.
V súvislosti so Zemplínskou šíravou ležiacou v tesnej blízkosti Zalužíc sa spomína ešte jeden zaujímavý artefakt, ktorý objavili v roku 2000 na jej okraji po poklese vodnej hladiny. Bol oveľa mladší ako tie predošlé.
Bol to fragment misovitej nádoby z doby laténskej - mladšej doby železnej (400 rokov p. n. l.).
Po náleze z neďalekých Lúčok či Vinného je to ďalší doklad potvrdzujúci prítomnosť Keltov na severe Východoslovenskej nížiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
