Inštalácie v dvore jedného z rodinných domov v Pčolinom sa jednoducho nedajú prehliadnuť. Vytvoril ich dôchodca Ladislav Cilip s poriadnou dávkou fantázie a recesie.
PČOLINÉ. Opica na strome, sexshop v kôlni, vojak na streche, jeleň na smerovníku, diviak zametajúci ulice za európske peniaze, naložený fúrik, voz s pluhom so znakom Európskej únie, ufo z lopatiek ventilátora či meteorologická stanica, ktorá meria teplotu a rýchlosť vetra. Toto všetko núti okoloidúcich zastaviť sa a vytiahnuť fotoaparát či mobil.
Pčolinčan Ladislav Cilip je vyučený strojný zámočník a zvárač. Väčšinu aktívneho života pracoval v Česku, po rozdelení republiky aj v Nemecku.
V súčasnosti je v dôchodku. „Veľa som cestoval po svete. Vždy a všade som si všímal okolie. V meste fontány, výzdobu. Povedal som si, že veď také niečo môžem urobiť aj ja na dedine. Stačí mať fantáziu a pozháňať rôzne veci. To je najťažšie,“ hovorí.
„Napríklad tento voz, zohnal som si zadnú časť, prednú som dorobil. Dal som tam kabínu, pluh a výtvor je hotový.“
Voz poháňa vlk z kresleného seriálu No počkaj, zajac! a nasmerované má rovno do Bruselu.
Dekoráciu v záhrade nazval Ufo. „Použil som staré lustre, stropný ventilátor, bubon zo žmýkačky a vedro.“
Slúžia na rôzne účely
Niektoré inštalácie majú okrem dekoračnej aj praktickú funkciu. Originálna meteorologická stanica meria teplotu a rýchlosť vetra.
Zo strechy stráži dom ostreľovač a „kamera“. „Vojak bol pôvodne žobrák. Klobúk som vymenil za prilbu, dal som mu do rúk samopal a urobil som z neho vojaka. O rok ho dám na voz a spravím z neho kočiša. Stále niečo prerábam,“ dodáva.
Smerovníky a informačné tabule nie sú na dvore len tak pre srandu. Informujú. Na vrchole jedného stojí jeleň z Česka a zdobia ho oja z volského záprahu.
Na druhom diviak za európske peniaze zametá ulice. Tabuľka hlása, že z Pčoliného do Bruselu je 2 012 kilometrov.
Slovenská zástava veje na vidlách. „Neviem, koľko kilometrov je do Bruselu. Cifru som len tak strelil,“ hovorí pán Cilip.
Nič uňho nie je zbytočné a nič nevyjde navnivoč. „Starým veciam dávam nový život. Aj tak sa to dá povedať. Napríklad tento fúrik. Natrel som ho farbami Únie a doplnil komunistickým pozdravom Česť práci. Odpoveď je kresťanská: Pánboh vyslyš! Aj taká bola doba,“ povzdychne si.
Cudzí obdivujú, miestni sú rozpačití
Aj keď je pán Cilip zrejme rodený recesista, „umeleckú“ žilku objavil v sebe až na dôchodku. „Keď pracujete, nemáte na takéto veci čas. Dreli sme po 14, 15 hodín. Teraz si takto krátim čas,“ hovorí.
Stretáva sa s rôznymi reakciami. Od cudzích s pozitívnymi, od domácich s rôznymi. Aj s rozpakmi a nepochopením.
„Tu je dosť chudobný kraj. Každý hľadí, aby mal v záhradke cibuľku či zemiačky. Cudzí zastavujú autá, všetko obdivujú a fotia si to,“ dodáva. Odmieta, že by niekoho či niečo chcel svojimi „dielami“ urážať a vysmievať sa. „V žiadnom prípade. Všetko treba brať s humorom,“ zdôrazňuje.
Nové inštalácie nateraz neplánuje. „Už je toho dosť. Budem ich len obmieňať. Cez zimu si všetko premyslím a na jar sa pustím do práce,“ uzatvára.
Ufo. Zo starého ventilátora, vedra a bubna z práčky. 
Voz s pluhom. Pohonič je vlk z rozprávky No počkaj, zajac. 
Vojak na streche. Dom stráži aj „kamera“. 
Fúrik. S pozdravmi z dvoch dôb. 
Ladislav Cilip. Aktívny dôchodca má zmysel pre humor. 
Opica a jeleň. Na strome, na smerovníku.
Foto: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
