Nedávno sa 86-ročnej pani Márii sa jej obetavú dlhoročnú službu farskému spoločenstvu poďakoval pápež František a udelil jej apoštolské požehnanie.
UDAVSKÉ. Manželia Mária a Andrej Dolobáčovci začali kostolníčiť presne 2. mája 1964.
„Ešte osem rokov predtým som prala a žehlila do kostola plachty, rúcha, obrusy. Starý pán farár mal gazdinú, ktorá pre chorobu nevládala, tak som jej pomáhala,“ spomína pani Dolobáčová.
Keď v dedine hľadali nového kostolníka, voľba padla na jej rodinu. Manžel Andrej bol vychýreným majstrom tisícich remesiel a bol ochotný kedykoľvek pomôcť.
„Otec sa rozumel každému remeslu. Bol vyučený murár, tesár, pracoval s drevom, vyznal sa v elektrine, opravil práčku, žehličku, dáždnik, skrátka čokoľvek,“ pridáva sa dcéra Mária Feriková.
Voľakedy bolo roboty viac
S kľúčmi od kostola pribudli rodine Dolobáčovcov nové povinnosti.
Bolo treba zvoniť: na omšu, za zomretých, pri búrke. Vo dne i v noci. „Keď zomrela žena, zvonili sme s prestávkou na jednom zvone dvakrát, keď muž trikrát, za dieťa sa zvonilo na malom zvone. Zvonili sme trikrát na deň, až kým nebohého nepochovali. Pred omšou sme chodili zvoniť aj o piatej ráno. Naučili sme sa naraz ťahať laná troch zvonov. Teraz sú zvony na elektrický pohon,“ hovorí pani Feriková.
Kostolník voľakedy chodieval s farárom na spoveď a posledné pomazanie. „Farár išiel po dedine so sviatosťou a kostolník so zvončekom zvonil a dával na vedomie, že je na ceste. Ľudia tak vedeli, čo sa v dedine deje,“ dodáva.
Vodu vozili z Udavy
Odomykanie a zamykanie svätostánku, upratovanie, pranie, žehlenie či aranžovane kvetinovej výzdoby patrili k bežným prácam kostolníčky.
Voľakedy kvety na výzdobu zbierali v sobotu dievky po dedine. Po čase povinnosť zabezpečiť výzdobu a naaranžovať ju pripadla manželovi pani Ferikovej Ladislavovi.
„Dnes je v kostole jeden vianočný stromček, v minulosti ich bolo osem. Na vzkriesenie na Veľkú noc sme zdobili Ježišov hrob do štvrtej ráno. V lete muži vstávali kosiť okolie kostola a farskú záhradu o tretej ráno,“ vyratúva pani Feriková.
„Pamätám si, keď sme v 68. roku maľovali kostol. Vtedy ešte nebola do sakristie zavedená voda. Chlapi ju vozili na vozoch s koňmi z Udavy. Vtedy sme sa narobili,“ hovorí stará pani. Krst ohňom bola pre rodinu kostolníčky plynofikácia kostola.
Pani Mária všetkým miništrantom ušila sukňu, albu i golier. „Matka kardinála Tomka bola na návšteve u syna v Ríme. Priniesla odtiaľ ozdobné pásy na sukne pre miništrantov. Mama ich ušila tak, že farebne korešpondovali s rúchom farára podľa cirkevného obdobia. Bolo to veľmi pekné a efektné,“ chváli maminu šikovnosť dcéra.
Kostolníčila celá rodina
Kostolníčenie bolo prácou pre celú rodinu. Okrem dcéry Márie s manželom a dvoma synmi pomáhala aj mladšia dcéra Anna Vinklerová s rodinou.
Hlavnou organizátorkou činností však ostávala pani Mária. S vekom jej postupne ubúdali sily.
„Už pred dvoma rokmi som povedala pánu farárovi, že končím, lebo nevládzem. V iných dedinách kostol upratujú postupne občania podľa čísiel domov. Tak sa to vtedy zaviedlo aj u nás. Za dva roky sa vystriedala celá dedina,“ vysvetľuje pani Dolobáčová.
Zotrvať do okrúhleho jubilea ju primäli duchovný otec i veriaci. Po ďakovnej omši 18. mája jej odovzdali poďakovanie pápeža Františka za dlhoročnú službu farskému spoločenstvu. Pápež jej udelil apoštolské požehnanie, ktoré je pre ňu veľkou poctou.
Pani Mária neľutuje nič. Ani robotu, ani námahu, ani vynaložené úsilie. „Bohu vďaka za všetko,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
