Po obede v poľnej kuchyni a odpočinku v stanovom tábore zviedli boj s poľskými vojskami. Tie v roku 1473 vtrhli do Uhorska a dostali sa až k Michalovciam.
MICHALOVCE. Prehliadku vojenského historického tábora s ukážkami stredovekých remesiel a dobovou hudbou a historickú rekonštrukciu skutočných udalostí spred vyše piatich storočí pripravilo mesto v rámci tohtoročných slávností „ ... na poctu mesta“.
V historickom vojenskom tábore sa zišli vojaci z rôznych končín Slovenska. Markytánky varili, vojaci v stanoch odpočívali, cvične strieľali z dela a arkebúzy, nacvičovali si boj s palicami, študovali na mape stratégiu dobytia stredovekého hradu.
„Pracovná mapa je z ovčej kože. Slúžila ako podklad pre ďalšiu výrobu pergamenu, ale dala sa využil aj ako tienidlo na lampáši. Načrtli sme, čo sa v hradnom meste nachádza a odkiaľ by sa dalo dobyť. Mohli by sme použiť obliehací stroj trebuchet, teda vrhač kameňov,“ hovorili šermiari zo Žiliny.
Oproti dávnej minulosti si pomohli len tušom. „Vtedy ľudia používali uhlíky a brko. Ako notes slúžili drevené tabuľky vyliate voskom, kde sa škrabadlom s hrotom písalo a zoškrabávalo napísané,“ dodali.
Strieľali delá aj arkebúzy
Vyše dvestokilogramové rámové delo s troma nabíjacími komorami z 15. storočia pritiahli vojaci z Brezna.
„Obsluhovali ho traja vojaci. Do komory sa ubil pušný prach, odpálil sa knôtom. Po výstrele sa hneď prebíjala ďalšia komora. Za minútu sa dalo vystreliť aj štyrikrát. Delo malo dostrel až dva kilometre,“ vysvetlil Samuel Brveník.
Delá vyrábali ručne kováčski majstri z dreva a železa. Bolo veľmi drahé, vlastnili ho len bohatí šľachtici. Získavali tak výraznú vojenskú prevahu. Poriadny rachot okrem dela narobili aj výstrely z arkebúzy.
V obrazoch: V Michalovciach vyrástol stredoveký tábor Čítajte Remeselníci spod Vinianskeho hradu
Domácich v michalovských farbách zastupovali členovia Občianskeho združenia Zemplínsko – užská hradná cesta, ktorí opravujú hrad nad obcou Vinné.
„Dotvárame tábor dobovými remeslami. Hrnčiarstvom, kováčstvom, tesárstvom, kamenárstvom a košikárstvom. Snažíme sa pridŕžať historických skutočností a zhotovujeme kópie nástrojov. Nejde vždy o stopercentné repliky, lebo pri obnove hradu musíme dodržiavať súčasné predpisy bezpečnosti práce. Je to skôr reminiscencia na historickú dobu,“ objasnil podpredseda správnej rady Matej Starják.
Autor: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
