Kde sa stravoval majster Mousson a kedy sa v meste začali stavať poschodové budovy? Odpovede na tieto otázky boli len zlomkom toho, čo sa na Špacirkach po varošu dozvedeli zvedaví Michalovčania.
MICHALOVCE. Zaujímavosti o budovách na hlavnej ulici mal pre účastníkov Špacirok pripravené regionálny historik Martin Molnár zo Zemplínskeho múzea.
Tienistá stránka histórie
Na námestí oproti mestskému úradu je v rade budov voľné miesto. Stála tu michalovská synagóga. Postavili ju v 19. storočí. Nebola najstaršou synagógou v meste, ale bola najkrajšia a najhonosnejšia. Zbúrali ju v roku 1975.
„Tu sústreďovali židovských spoluobčanov v Michalovciach v roku 1942. V priestoroch synagógy boli ubytovaní, tu im odstrihávali brady, brali veci. Pred synagógou stál plot. Na ňom vraj boli tehličky, na ktorých boli vyryté odkazy Židov. Vo filme Michalovce ostatných sto rokov pamätníci spomínali, ako Židov viedli cez mesto. Naskakujú z toho zimomriavky. Je to tienistá stránka našej histórie,“ hovorí historik Molnár.
„Na druhej strane nemôžeme prijať princíp kolektívnej viny. Tieto opatrenia nevykonávali bežní občania mesta, ale príslušníci Hlinkovej gardy. V nej neboli len Michalovčania, ale aj obyvatelia okolitých dedín a miest. Otázka, o ktorej sa veľa hovorí, je, či oni sami vedeli, aký osud Židov stihne. Nesmie zabúdať na tých Michalovčanov, ktorí Židov ukrývali a pomáhali im pri úteku. Aj Michalovčania sú Spravodliví medzi národmi,“ zdôrazňuje.
Od roku 1942 bola synagóga takpovediac v rukách samosprávy. Aj keď bola po vojne židovská náboženská obec obnovená, nebola schopná prevádzkovať budovu a Ústredný zväz židovských náboženských obcí ju napokon predal.
„Židovská náboženská obec v Michalovciach zanikla. Ako jediný kresťan som bol pri tom, keď Židia odnášali do Bratislavy zachránený mobiliár zo synagógy z modlitebne, ktorá sa nachádza pri parku na Bernolákovej ulici. Zanikla tak v podstate celá jedna kultúra v meste, čo je veľká škoda,“ dodáva.
Ozdoba hlavnej ulice
Budova Zemplínskeho osvetového strediska, kde sídli aj naša redakcia, bola pôvodne bankovou budovou.
„Patrila Dušlákovcom a banky boli na prízemí v prenájme. Horné poschodia boli obývané. Sídlila tu Priemyselná a účastnícka banka, neskôr Tatra banka,“ hovorí Martin Molnár.
Budovu postavili v roku 1911. Noviny Felső Zemplén (Horný Zemplín) vtedy napísali, že Michalovce tak získali ozdobu hlavnej ulice.
Pokladali ju za jednu z najkrajších stavieb v meste vôbec. Budova je dnes pamiatkovo chránená. Vpredu je do steny zabudovaný trezor.
Neskoršie snahy obnoviť ho neboli úspešné. Vraj išlo o prvý takto zabudovaný trezor na Slovensku.
Oponu namaľoval Mousson. Stratila sa
Pamiatkovo chránené sú i dve ďalšie budovy: Dom zdravia a Zlatý býk.
Budovu Domu zdravia si mnohí Michalovčania pamätajú ako knižnicu. Bola pôvodne bankovou budovou. Vlastnil ju lekárnik a miestny boháč Bartolomej Cibur. „Dal ju kompletne prestavať. Prestavbou v roku 1912 budova získala dnešný vzhľad. O prítomnosti bankovej inštitúcie svedčí úľ na fasáde a reliéfy, ktoré sú symbolmi pracovitosti a sporivosti,“ približuje zaujímavosti historik Molnár.
Pozlátená hlava býka na budove hotela Zlatý býk vraj podľa slov Molnára nesúvisí s tým, že rodina Strömplovcov vlastnila niekoľko mäsiarstiev.
„Pani Strömplová mi rozprávala o tom, ako jej starý otec Gabriel Strömpl, veľmi zámožný človek, videl takýto hotel v jednom meste v Maďarsku. Tak sa mu zapáčil, že sa rozhodol postaviť v Michalovciach niečo podobné. A tak v rokoch 1905 – 1906 postavil túto budovu,“ hovorí. V dolných priestoroch sa nachádzali spoločenské miestnosti. Konali sa tam zábavy, tancovačky, plesy. V reštaurácii na vyvýšenom pódiu hrávalo miestne ochotnícke divadlo.
„Dvojdielnu oponu pre divadelníkov namaľoval sám majster Mousson. Stratila sa. Umelec sa k býkovi chodil stravovať. Rodine na znak vďaky namaľoval niekoľko obrazov,“ dopĺňa Molnár.
Poschodový len kaštieľ
Susedná budova Lekárne U Apolóna nie je najstaršou budovou lekárne v meste. „Na soche antického Apolóna je rok 1918, ale máme k dispozícii pohľadnice, z ktorých je zrejmé, že táto socha stála ešte pred rokom 1918,“ spresňuje historik.
Veľa budov v centre Michaloviec bolo prízemných. „Do roku 1869 bol jedinou poschodovou budovou v meste kaštieľ. Až koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa začali v meste budovať poschodové stavby,“ dodáva Molnár.
Ozdoba hlavnej ulice. Takto nazvali budovu Zemplínskeho osvetového strediska miestne noviny. 
Trezor. Je vraj prvým svojho druhu na Slovensku.
Úľ na Dome zdravia. Svedčí o tom, že išlo pôvodne o bankovú budovu. 
Zlatý býk. Gabriel Strömpl sa inšpiroval v Maďarsku. 
Apolón. Je vraj starší.
Foto: jo
Autor: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
