V stredu 20. augusta sa Udavské naposledy rozlúčilo s Michalom Frankom, pedagógom, literátom, vedeckým pracovníkom a publicistom. Zomrel vo veku nedožitých 84 rokov.
UDAVSKÉ. Neuplynul ani rok, čo Spolok slovenských spisovateľov prijal Michala Franka za svojho riadneho člena. Vtedy mi napísal: „...ani sa tomu neviem radovať: roky, roky, roky...“
Hoci mal v pláne ešte tri-štyri projekty, ozvalo sa telo so svojimi limitmi. 18. augusta 2014 po mozgovej príhode sa jeho životný kruh uzavrel.
Pedagóg a literát Michal Franko bol osobnosťou, ktorá rozsahom, dosahom a kvalitou svojich aktivít vysoko prekračovala regionálny rámec. Pripomína mi bralo.
Nemožno ho nebrať na vedomie. Komu sa nechce hore, ponadáva. Kto podstúpi intelektuálnu námahu, tomu sa kráľovsky odvďačí. Čím? Hodnotami ducha.
Zostaňme najprv na jeho pedagogickej roličke, kde ako dlhoročný profesor humenského gymnázia vkladal „do brázd umu“ s jemu typickým zápalom pomyselné zrnká múdrosti, ľudskosti a zmysel pre krásu. S akým výsledkom?
Mená ako Andrej Leňo, Michal Chuda, Milan Lechan, Marián Andričík sú literárnej verejnosti dostatočne známe.
A čo povedať o stovkách ďalších? Nedávno ma zaskočil znalosťami z gramatiky a lexikológie jeden môj známy.
Pýtal som sa: „Ako to vieš po viac ako päťdesiatich rokoch od skončenia školy?“ Odpovedal mi: „Veď ma učil profesor Franko.“
Zbožňoval lýru, jeho lyrické matiné a početné rozhlasové pásma zostali pre mnohých nezabudnuteľným zážitkom. Obdiv zákonite vyústil do vlastnej tvorby. Najprv zozbieral perly sotáckych piesní, zvykov, tradícií, súsloví, riekaniek, ktoré vydal knižne v jedinečnej publikácii Klenoty sotáckeho folklóru (2008).
Keď pracuješ, rob všetko s láskou a zodpovedne
Medzitým sa už rodili jeho verše z valala, verše zádumčivé, clivé, „s nebom spriatelené“, plné obdivu a lásky k rodnej hrude i významným rodákom, ktoré vyústili do dvoch zbierok Výlevy srdca (1997) a Svetlom kríža (2004).
Poslednou knihou Michala Franka, v ktorej zúročil svoje dlhoročné skúmanie sotáckeho nárečia a predovšetkým bohatú publicistickú činnosť, bolo Slovo o reči (2011). Pocity vyblednú, utíchne šum vášní, ostrosť vypovedaného časom pripomína zahmlené zrkadlo, len napísané zostáva.
Neraz aj ako kolektívna pamäť, ktorá prechádza z otca na synov, vnukov, pravnukov. Také mi pripadajú slová Michala Franka, adresované všetkým, ktorí túžia, chcú, aby ich život, ich snaženie malo ten pravý cveng: Keď pracuješ, rob všetko s láskou a zodpovedne.
„Odpočívajte sladko, pán profesor...“
Autor: Andrej Sivčo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
