V zbierke cestovných lístkov má najstarší z roku 1927 z Ružomberka, ale najdrahšie sú „domáce“ z trate Humenné – Stakčín. Jeho zberateľským snom sú lístky z malých, už zrušených staníc a sprievodcovské kliešte. Dierkovač už má.
HUMENNÉ. Svoju zbierku predstavil verejnosti na nedávnom Dni železnice v rušňovom depe.
Tomáš Petro z Dlhého nad Cirochou zbiera železničné cestovné lístky už od roku 1991. „Lepenkové, elektronicky vydávané, ručne vypisované predovšetkým z bývalého Československa, ale aj zahraničné,“ vyratúva zberateľ.
V súčasnosti pôsobí ako zmluvný predajca pre železničnú spoločnosť v tarifnom bode Roškovany, päť rokov pracoval ako sprievodca v lôžkových a ležadlových vozňoch.
Nostalgia za starými časmi je oprávnená
V zbierke má niekoľko desiatok kusov lístkov, mnohé získal výmenou so zberateľmi, neraz i zahraničnými.
„Najvzácnejšie sú tie, ktoré som sám precestoval. Pozriem sa na lístok a hneď si spomeniem na okolnosti cesty,“ hovorí.
Najstarší kus v jeho zbierke je lepenkový lístok z roku 1927 z Ružomberka do Kraľovian.
Lepenkové lístky, sprievodcovské kliešte zavesené na zápästí, dierkovač lístkov s charakteristickým zvukom sú spomienkou na zašlé zlaté časy.
„Lepenkové lístky mali svoje čaro a výhody. Skončili v roku 2007. Dnes je doba teplocitlivých cestovných dokladov, ktoré sa absolútne nehodia pre zberateľstvo, lebo blednú už prakticky po roku. V dnešnej dobe už nie sú lístky, ktoré by stálo za to zbierať. Už je to len o výmene so zberateľmi,“ konštatuje Tomáš Petro.
Dodáva, že modernizácia na železnici je odrazom doby a je nevyhnutná.
V kurze sú lístky z malých staničiek
Srdcovkou zberateľa sú lístky z malých zastávok a staníc na Slovensku, ktoré skončili s výdajom lístkov do roku 1990.
„Zháňajú sa veľmi ťažko. Môj zberateľský cieľ je mať aspoň jeden lístok z každej takejto staničky,“ priznáva sa Tomáš Petro.
Tento cieľ sa mu podarilo splniť na trati Humenné – Stakčín. „Tam som doma. Najviac lístkov mám práve odtiaľto. Mám lístky z každej výdajnej stanice. Na trati je 13 tarifných bodov. Voľakedy sa lístky predávali v každom z nich. Dnes aktuálne už len v šiestich,“ hovorí.
S lístkami na trati Humenné – Medzilaborce je to o čosi horšie.
„Od Radvane nad Laborcom sa už lístky nepredávajú na staniciach nikde. Práve po lístkoch z týchto staníc túžim,“ dodáva Tomáš. A samozrejme, po sprievodcovských kliešťach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
