Pred sto rokmi ležali na humenskej Kalvárii v zákopoch vojaci

Ruská delostrelecká batéria nad kostolíkom Sedembolestnej Panny Márie ostreľovala nepriateľské vojská. Jedna strela kostolík síce zasiahla, ale nezničila ho.

HUMENNÉ. Veriaci si storočné udalosti pripomenuli modlitbami priamo na mieste.

Pri kalvárskom kostolíku sa konala slávnostná svätá omša i krátka prednáška predsedu Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy Martina Drobňáka o bojoch prvej svetovej vojny v meste. Prednáška i omša boli súčasťou odpustovej slávnosti Povýšenia sv. Kríža.

Bojové operácie zasiahli naše územie už niekoľko týždňov po vypuknutí prvej svetovej vojny. V novembri 1914 ruské vojská prenikli cez Sninu až do Humenného.

„Humenné bolo dôležitou strategickou železničnou stanicou smerom na poľskú pevnosť Przemysl,“ hovorí Martin Drobňák.

„Ruské vojská sa prekvapujúco rýchlo dostali na územie rakúsko–uhorskej monarchie. Už 23. novembra 1914 obsadili Humenné. Velenie rakúsko–uhorskej armády reagovalo ústupom z mesta na výšiny k obciam Brekov, Myslina a Závadka,“ pokračuje Drobňák.

Munícia zlyhala

Ruské velenie prekvapilo, ako ľahko sa im podarilo Humenné obsadiť. Prísun posíl pre ruskú armádu bol veľmi postupný a zrejme to zachránilo armádu monarchie pred úplným fiaskom.

„Rakúsko–uhorské velenie horúčkovito plánovalo, ako získať Humenné späť. Vďaka vynikajúcej leteckej pozorovacej službe a výbornému prieskumu mohli zorganizovať už v najbližších dňoch protiútok. Začal sa 27. novembra,“ informuje Drobňák.

Prvá fáza útoku prebiehala pri rieke Laborec. Druhá časť útoku v podobe silnej delostreleckej paľby smerovala do priestoru Kalvárie. V týchto bojoch bol zasiahnutý kostolík, ale nebol zničený.

„Nestáva sa často, aby munícia takto zlyhala. Naozaj môžeme hovoriť o veľkom šťastí, alebo zásahu zhora. Nech si to každý vysvetlí po svojom,“ hovorí historik Drobňák.

Pamiatkou na zásah je diera v klenbe, ktorú veriaci opravili, ale upozorňujú na ňu nápisom.

Padlo 400 vojakov

„Prvá fáza útoku nesplnila svoj cieľ. V popoludňajších hodinách útok pokračoval. V noci 28. novembra ruské velenie nariadilo postupný odsun svojich jednotiek z mesta,“ dopĺňa.

Vojaci, prevažne obyčajní mladí chlapci z rôznych častí monarchie a Ruska, bojovali v ťažkých podmienkach.

Do bojov o mesto Humenné sa zapojilo viac ako 22–tisíc vojakov na obidvoch stranách, priamo v meste padlo 400 vojakov, vyše tisíc vojakov bolo ranených, vyše 1 500 ruských vojakov bolo zajatých.

Ostali po nich opustené vojnové hroby nad mestom.

Výjav dobýjania Kalvárie v roku 1914 zachytáva dobový obraz maďarského autora Edvi Illésa pod názvom Homonnai csata (Humenská bitka). Obraz slúžil ako podklad pre pohľadnicu.

„Našiel som ju na internete. Nepodarilo sa mi ju získať. Urobil som si len kópiu,“ hovorí Humenčan Marián Haľko. Pohľadnice Humenného zbiera už niekoľko rokov. V zbierke má približne 500 kusov.

Lipa na obraze

Národná kultúrna pamiatka humenská Kalvária je podľa predsedu Klubu angažovaných kresťanov Martina Lichmana miestom, kde človek môže zažiť hlbokú reflexiu, odpútať sa od ťažôb sveta a nájsť svoj stred.

„Pred sto rokmi tu v zákopoch ležali vojaci. V 68. roku čakali za kostolíkom v kukurici sovietske tanky s hlavňami namierenými na mesto,“ hovorí M. Lichman.

Kostolík a kaplnky prešli nedávno rozsiahlou rekonštrukciou. Na obnovu čaká lipová aleja, v ktorej má pribudnúť dvadsať nových líp. l Najstaršia, približne 150 až 200 rokov stará lipa pri kostolíku, je na dobovom obraze Edviho Illésa z roku 1914 zdravá, košatá. V minulom roku podstúpila „chirurgickú liečbu“.

„Presne podľa pokynov pracovníkov Krajského pamiatkového úradu sme viedli sklony rezu, ošetrili postihnuté miesta. Lipa prišla o časť koruny, bola napadnutá chorobou a vysýchali konce konárov,“ hovorí Lichman. Neprospelo jej ani vypaľovanie bútľavín.

Ozdravná kúra, zdá sa, lipe prospela. „Zásah mal význam. Lipa už vypúšťa mladníky,“ dodáva Lichman.

Zistili sme

Vyhli sa strelám

„Zázračných” prípadov, kedy sa strely vyhli kostolom, je v našom regióne niekoľko.

Z vojnových udalostí druhej svetovej vojny vyšiel bez ujmy kostol v obci Brekov. „Okolo obeda 27. novembra 1944 vstúpili sovietski vojaci do našej obce. Nemci začali mínometnou a delostreleckou paľbou ostreľovať dolný koniec dediny. Okolo 16. hodiny jeden delostrelecký granát ráže 150 mm bol namierený aj na kostol, ale akoby zasiahla ruka patróna kostola a vystrelený granát od kostolnej veže odchýlila. Spadol pred kostol do potoka a nevybuchol. Sovietski pyrotechnici neskoršie granát odpálili v neďalekom lese Zverník. Viacerí starší občania, ktorí si túto udalosť pamätajú, sa domnievajú, že kostol pred zničením ochránil jeho patrón sv. Michal archanjel,“ uvádza Alfonz Porvažník v publikácii Míľniky brekovského hasičstva.

Valaškovčania postavili gréckokatolícky chrám zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi v roku 1729. Keď museli nasilu opustiť svoje rodisko v roku 1937 kvôli vojenskému obvodu, nik sa ho neodvážil zbúrať. Chrám nie je zakreslený v žiadnych mapách a dokumentoch. V sedemdesiatych rokoch tu zriadili tankovú strelnicu, ale strely sa chrámu vyhýbali. Slúžil ako sklad terčov a umelého hnojiva pre vojenské lesy a majetky. „Prečo by mali ľudia cestovať do Lúrd za drahé peniaze, keď aj tu na Valaškovciach je malý zázrak – chrám, ktorý pretrval bez vážneho poškodenia,“ spomína generálmajor vo výslužbe Ján Čmilanský, ktorý velil pred 17 rokmi 2. armádnemu zboru v Prešove.