Ochranári v nich pravidelne zápasia s bujnou vegetáciou, ktorá bráni vzácnym rastlinám v raste a zároveň z rašelinísk neúmerne odčerpáva vodu.
MICHALOVCE. V severnej časti Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat sú tri významné rašeliniská – Postávka, Hypkania, Ďurova mláka, v južnej časti je ďalšie rašelinisko Pod Tŕstím.
„Všetky štyri sú významným biotopom pre mnoho druhov chránených rastlín, cicavcov, plazov a motýľov. Keďže sú ukryté vo vnútri vihorlatských lesov, sú aj súčasťou Svetového prírodného dedičstva karpatských bukových pralesov vo Vihorlate,“ uviedol botanik Ladislav Palko zo Správy CHKO Vihorlat.
Vo väčšine území s piatym stupňom ochrany sa neumožňujú žiadne ľudské aktivity a sú viac–menej ponechané iba na samovývoj.
„Niektoré typy biotopov však potrebujú ľudský zásah, inak z nich vzácne druhy začnú ubúdať. Tak je to aj v prípade rašelinísk. Manažmentové opatrenia sa realizujú na rašeliniskách Postávka, Ďurova mláka a Pod Tŕstím. Zarastajú bujnou vegetáciou s prevahou bezkolenca belasého a vrbinami, ktoré z rašelinísk neúmerné odčerpávajú vodu. Tá je nesmierne dôležitá pre existenciu rašelinísk,“ objasnil botanik.
Nežiaducu vegetáciu kosia
Bujná vegetácia zároveň bráni niektorým svetlomilným druhom, ako rosička okrúhlolistá a plavúnec zaplavovaný, ich optimálnej existencii.
Cieľom kosenia rašelinísk je podľa ochranárov zlepšenie ich stavu tak, aby vyhovoval rastlinným spoločenstvám.
„Manažmentové opatrenia spočívajú v kosení nežiaducej vegetácie a jej odstránení z najohrozenejších častí rašelinísk,“ zdôraznila Zuzana Argalášová zo Správy CHKO Vihorlat.
V minulosti na vihorlatských rašeliniskách nebola vykonávaná žiadna hospodárska ani iná činnosť, čo viedlo k nekontrolovanému zarastaniu rašelinísk.
Na podnet správy CHKO Vihorlat sa od roku 2003 začali na rašeliniskách robiť opatrenia, ktoré zlepšili ich stav.
V posledných piatich rokoch ich realizujú pracovníci správy CHKO Vihorlat vo vlastnej réžii.
Rašeliniská ukrývajú vzácne rastliny a živočíchy
Národná prírodná rezervácia Postávka leží v najsevernejšej časti Vihorlatu. Je tvorená lesnými porastmi s prevahou buka lesného a jedinečným rašeliniskom, ktoré je vývojovo najstaršie a zároveň najcennejšie vo Vihorlate. Rašelinisko je vo výmere 1,59 hektára a má kruhový tvar.
„Na rašelinisku rastie množstvo chránených druhov rastlín, z ktorých sú najcennejšie rosička okrúhlolistá, vachta trojlistá, plavúnec zaplavovaný a niekoľko druhov orchideí. Rašelinisko je ohrozené vysokým zastúpením bezkolenca belasého a krovinatými vŕbami, ktoré svojou silnou vitalitou ohrozujú rastlinné spoločenstvá a citlivé rastlinné druhy,“ vysvetlil Ladislav Palko.
Prírodná rezervácia Ďurova mláka je najmenšie a zároveň najmladšie rašelinisko vo Vihorlate.
„Najcennejší rastlinný druh vihorlatskej flóry je zastúpený vstavačovcom Rutheovým. Je to doposiaľ jediná známa lokalita tohto druhu nielen vo Vihorlatských lesoch, ale aj na Slovensku. Tento vzácny druh ako aj rašelinisko je ohrozené vysokými ostricami a náletovými drevinami s prevahou vŕb,“ doplnil Palko.
Aj rašelinisko Pod Tŕstím je ohrozené vysokou expanziou vŕb a vysokými ostricami. Najcennejším rastlinným druhom na tomto rašelinisku je mliečnik Sojákov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
