„Pán riaditeľ, pán riaditeľ, na to miesto nočného vartáša, no na ten náš inzerát v okresných novinách sa prihlásilo 232 uchádzačov,“ zašvitorila mladučká Maryša spoza veľkého stola, ktorého pôvodným vlastníkom bol akiste gróf Andrássy.
„Ci pana! Naozaj toľko ľudí sedí doma bez roboty?“ začudoval sa majiteľ a riaditeľ firmy v jednej osobe. „Tak ich pozvi všetkých, každému predsa treba dať šancu.“
„Už som tak spravila, pán riaditeľ.“
„Ozaj? Tak vidíš, aká je z teba schopná vedúca sekretariátu. Keď si pred rokom prišla na konkurz, zdala si sa mi ako nejaká hlúpa hus,“ polichotil svojským spôsobom ľudomil blondínke.
Prišli všetci do jedného. Maryša s noblesou sebe vlastnou ich zoradila na veľké priestranstvo pred majestátne sídlo firmy, ktorému, bohvie prečo, zamestnanci hovoria „buzerpľac“.
„Tí, ktorí chcete pracovať v našej spoločnosti, urobte krok vpred,“ zvolal autoritatívne direktor. Muži ako jeden vykročili ľavou. „Blahoželám vám, postúpili ste do druhého kola.“
Riaditeľ si usrkol z horúcej kávy a pokračoval: „Tí, ktorí máte vyššie vzdelanie ako základné, urobte krok vzad.“
Slabá štvrtinka zostala na mieste. „Vy vpredu ste v našom konkurze skončili. Rozchod a odchod!“ rozkázal veľký šéf a znovu si usrkol. „Vy, ktorí ste vyučení, krok vpred!“
Pod polovicou nôh zadunelo. „Vy ste mládenci perspektívni. Vy sa iste v živote nestratíte, a preto vám želám veľa šťastia. Takého, aké som mal ja. Vidíte to všetko vôkol? Aj ja som vyučený a nič viac, no kde som sa až vypracoval svojou usilovnosťou. Tak sa starajte o seba. Zbohom!“
Šéf si upil z chladnúcej kávy a opäť zavelil: „Maturanti, dva kroky dopredu!“ Aj im poprial šťastie a ešte pri odchode odporučil, aby sa vynasnažili a získali vysokoškolské vzdelanie, ktoré predsa len dáva väčšiu šancu zamestnať sa.
Zostalo dvadsaťpäť vysokoškolsky vzdelaných záujemcov o inzerovaný post. Riaditeľ dopil kávu a zapálil si cigaretu. Išlo už naozaj do tuhého.
Najprv neprešli sitom bakalári, hustejším ani magistri a inžinieri, potom boli vypoklonkovaní absolventi umeleckých škôl, filozofi a politológovia, až nakoniec zostali dvaja doktori práv.
„Mám problém, ktorého z vás uprednostním, preto si pozvem na pomoc svoju manželku,“ zatváril sa nerozhodne ináč veľmi razantný majiteľ firmy.
„Maryša moja milučká, stále fňukáš, že nemáš rozhodovacie právo vo firme. Teraz je voľba na tebe. Ktorý sa ti viac pozdáva, ten ušatý alebo ten plešatý?“
„Nnnóóó...! Ten zajačik,“ zvolala natešeným hlasom. „Veru tak..., ten zajac s dlhými ušami nech si ide hľadať kapustu do inej záhrady,“ rozchechtal sa na plné ústa direktor.
Potom Maryši pošepol: „A odteraz mi už nepiluj sluch, že v mojej firme nepracuje žiadny vysokoškolsky vzdelaný človek.“
Autor: Janko Meričko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
