V útlom detstve sa zdráhal vziať do rúk farbičky. Neskôr sa vlastné nápady pokúšal uskutočniť nielen v zuške, ale aj doma v rodine. Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave mu dala slobodu a možnosť všeličo vyskúšať. „Som rád, že som na ňu neprišiel hotový,“ hovorí. Humenčan Viliam Slaminka žije a tvorí v hlavnom meste. Neodmysliteľnou súčasťou jeho tvorby je humor a fascinácia detským svetom. Má rád komiksy, filmy, knihy a divadlo. Nezdráha sa obliecť do kostýmu komiksových hrdinov. „Nebehám po nociach v kostýme Supermana po uliciach,“ dodáva.
Na vernisáži v Humennom váš priateľ z detstva Miroslav Vladovič veľmi farbisto opísal, ako ste v detstve v rodičovskom byte „nainštalovali“ jeho vykradnutie. Poskrývali ste cenné veci a všetko v byte ste porozhadzovali. Boli vaše umelecké začiatky naozaj také?
Keď som mal tri, štyri roky, teda v čase, keď deti už prirodzene kreslia, odmietal som vziať do ruky farbičky. Vracal som ich rodičom so slovami: ty mi niečo nakresli. Dokonca vraj uvažovali nad psychológom. Potom to prišlo samo. Raz ma pristihli sedieť za stolom a kresliť. Ceruzku som už z rúk nepustil. Už od základnej školy som sa nasmeroval na výtvarnú cestu. Od malička sme vyvádzali, vymýšľali rôzne historky a svoj vlastný svet. Neviem, či sa to dá popísať ako niečo výtvarné, ale bolo to tam. Celá trieda sme boli takí nápadití, invenční a navzájom sme sa v tom podporovali. Pretrváva to dodnes. Mnohí bývalí spolužiaci sú kreatívni, aj keď sa priamo vo výtvarnom umení nerealizujú.
Čím si to vysvetľujete?
Vtedy sa otvárali rôzne jazykové, špeciálne triedy. Na Základnej škole Laboreckej sme sa zišli „špeciálne“ deti. Doposiaľ sa stretávame.
Chodili ste na zušku, na strednú umeleckú školu do Košíc, na vysokú školu výtvarných umení do Bratislavy. Čo vám škola dala?
Dala mi veľa. Veľmi dobre spomínam na všetky roky štúdia, na prostredie, na ľudí, ktorých som tam stretol. Škola podporovala kreativitu a v ničom nás nebrzdila. Aj počas vysokej školy som sa stále hľadal. Je dobré, keď tam človek nepríde „hotový“, má možnosť vyskúšať si rôzne odbory a nájsť to svoje. Inklinoval som k sochárčeniu. Doposiaľ využívam hmotu farby a maľba nie je len plošná, ale má aj plastický priestor. Kombinujem rôzne fragmenty a vytváram inštalácie. Zoskupenie obrazov, ktoré sa dajú navzájom kombinovať, variovať a vytvárajú tak ďalší obraz. Stále robím rôzne pokusy. Stále hľadám správny prístup, ako vyjadriť nejakú myšlienku. Najviac ma napĺňa hľadanie. Nerád používam len „staré“ osvedčené spôsoby vyjadrenia, ale hľadám nové možnosti.
Stane sa, že vám niečo nevyjde?
Pravdaže. Ale postupne sa dopracujem k výsledku, s ktorým som spokojný. Keď sa niečo nevydarí, neberiem to ako zlyhanie, ale ako cestu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
