V tomto roku sa konalo po novom. V priestoroch domu kultúry spoločne ocenili všetkých tohtoročných „jubilujúci“ darcovia z okresov Humenné a Medzilaborce. Všetkých tých, ktorí dosiahli taký počet odberov, že im vznikol nárok na ocenenie jednou z Janského plakiet či Kňazovického medailou.
HUMENNÉ. Odovzdaných bolo celkom 97 bronzových, 41 strieborných, 12 zlatých, 4 diamantové Janského plakety a 3 medaily profesora MUDr. Jána Kňazovického.
Slávnostnú chvíľu si nenechal ujsť docent Viliam Dobiáš, prezident Slovenského Červeného kríža.
„Vo filmoch sú hrdinovia špeciálne označení, aby ich každý poznal. Vy ste hrdinovia, ktorí nie sú na prvý pohľad na ulici rozpoznateľní, ale vaše hrdinstvo je najvzácnejšie, lebo vychádza zo srdca. Jeden až tri odbery krvi dokážu zachrániť život človeka. Zrátajte si každý za seba, koľko ľudských životov ste zachránili,“ povedal oceneným darcom.
K darcovstvu priviedol aj svoje deti
Milan Sivecký z Topoľovky, držiteľ Kňazovického medaily, po prvýkrát daroval krv na strednej škole.
„Už si nepamätám, čí to bol nápad, asi pani učiteľky. Bola v tom asi aj zvedavosť, jednoducho sme išli s kamarátmi a ja som už neprestal. Už je to vyše 40 rokov a dnes mám za sebou presne 100 odberov,“ hovorí.
Ako hrdina sa však necíti. „Okrem toho, že sa mi poďakovali v zamestnaní, nikdy som nemal pocit, že robím niečo výnimočné. Kedysi som už netrpezlivo čakal, kedy uplynú tri mesiace, aby som mohol zase ísť darovať, dnes je to už trochu komplikovanejšie. Snažím sa ísť na odber aspoň trikrát do roka,“ dodáva.
Bez darovačky vydržal najdlhšie pol roka ako študent na vysokej škole. K darcovstvu priviedol aj svoje deti.
„Mám dvoch synov. Jeden chodieva darovať pravidelne, druhého už vyradili. A ešte som tu aj ja. Dneškom to nekončí, už včera mi volali z transfúzky, aby som prišiel. Kým vyjdú noviny, už budem mať určite 101 odberov,“ uzatvára s úsmevom.
Rodina darcov nikdy nie je dosť veľká …
Humenčan Jozef Ledinský (na snímke vpravo), držiteľ bronzovej plakety, je v darcovstve na začiatku.
„Po prvýkrát som daroval krv ešte ako vojak. Potom som však mal dlhokánsku, asi dvadsaťročnú pauzu. Pred pár rokmi som si povedal, že idem znova a teraz to už nevzdám. Dnes mi je ľúto dvadsiatich 20 stratených rokov, ale vždy bolo niečo dôležitejšie,“ hovorí.
„Kým je človek mladý a zdravý, neuvedomuje si hodnoty života. Teraz, po štyridsiatke už viem, že ani vtedy nebolo nič dôležitejšie, ako si raz za tri mesiace nájsť chvíľu a zájsť na transfúzku,“ dodáva.
Hoci si teraz pre chorobu musí dať dočasnú nútenú prestávku, je odhodlaný vytrvať. A pripája odkaz pre mladých.
„Aby hneď po osemnástke, keď je to možné, vstúpili do veľkej rodiny darcov. Tá totiž nikdy nebude taká veľká, aby v nej nebolo miesto pre ďalších. Moja dcéra je dnes ešte veľmi malá, ale určite ju budem viesť k tomu, aby sa do humánnej myšlienky darcovstva aktívne zapojila,“ uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
