Vždy usmievavý optimista s vekom muža a citlivou dušou umelca. Svoju kreativitu zúročuje v oblasti reklamy a grafického dizajnu v rodinnej firme, hrá na gitare a bubnoch, potápa sa, miluje svoju priateľku, ale úplne najradšej sa ukrýva do svojho vlastného, súkromného tvorivého, farebného a fosforeskujúceho sveta, aby následne mohol všetkým, čo sú mimo neho, ukázať výsledok svojej inšpirácie. Humenčan Miško Goroľ.
HUMENNÉ. Vystavuje v galerijnej sieni Domu kultúry do 10. januára budúceho roka. Nedávna vernisáž bola aj jeho „okrúhlou“ narodeninovou oslavou.
Miško Goroľ začal tvoriť v 17 rokoch
. „Počítačovú grafiku. Rýchlo som však pochopil, že počítačový obrázok si na stenu nezavesím. Začal som teda zo dňa na deň maľovať na plátno. Začalo sa to špirálkami. Išlo to pomaly, kým som si vycibril ruku a naučil sa správne používať jednotlivé techniky,“ hovorí o svojich začiatkoch.
Výtvarné vzdelanie si neskôr doplnil v súkromnej škole akademického maliara Andreja Smoláka, ktorú navštevoval šesť rokov. Kresliarske a maliarske zručnosti si zdokonaľoval aj v Bratislave, Ostrave a v Holandsku.
„Naučil som sa maľovať aj realisticky, ale vždy ma prevalcuje vlastná fantázia,“ priznáva sa.
Pozitívny vzťah k ľuďom, prírode a duchovnu
Maľuje špirály, mandaly, labyrinty. „Ja to takto cítim. Používam fosforeskujúce farby. Chcem, aby bolo obraz vidieť aj po zhasnutí svetla. Aby sa zapísal do mysle človeka inak, ako býva zvykom,“ vysvetľuje.
Podstata vychádza z nekonečného stredu, odkiaľ sa po špirále alebo akoby tunelom blížia masy pestrofarebných tvarov, ktoré vytvárajú labyrinty, mandaly a fascinujúce dimenzie.
„Rád by som svojimi obrazmi vyjadril pozitívny postoj k ľuďom, k prírode a k duchovnu. Maľujem podvedome. Voľne a s istotou vyberám farby, štetce a ťahy. Niekedy energicky a veľmi rýchlo, inokedy pomaly a precízne. Farby na obraze sú živé, tancujú, majú svoj vlastný fantazijný svet. Používam živé farby, aby moje obrazy pôsobili pozitívne,“ dodáva mladý autor.
Hádže“ na internet rybičky
Sám sa vo svojej podstate pokladá za pozitívneho človeka.
„A tiež veľmi aktívneho. Neviem nič nerobiť. Maľujem, venujem sa hudbe, hrám na gitare, bubnujem, potápam sa,“ vyratúva.
Extrémizmu a zbytočnému riziku sa vyhýba.
„Pokiaľ poznáte svoje limity a nepreháňate to, potápanie je veľmi pohodový šport. Nakrúcam si rybičky a potom to hádžem na internet a keď vidím, že to má kopec pozretí, má to zmysel. Je úplne jedno, či sa potápam v mori, alebo tu na Šírave alebo Domaši. Keď si to potom ľudia radi pozrú, mám z toho radosť aj ja,“ hovorí Miško Goroľ.
A jedným dychom dodáva, o čo mu ide. „Pre mňa je to relax. Nikdy nie adrenalín. Mne ide o pohodu. V pohode sa potápam, v pohode hrám, v pohode maľujem.“
Sci–fi v rodine
Miškova staršia sestra Lenka Štiblariková je autorkou sci–fi príbehov, ktoré vyšli aj knižne.
„Téma sci–fi bola v našej rodine vždy veľmi obľúbená. U sestry sa napokon prejavila v tej literárnej tvorbe, mne stačilo mať doma 'holé' steny a chcieť s tým niečo urobiť. Dnes mám na konte vyše dvesto obrázkov,“ dodáva s úsmevom.
A aké má mladý autor plány?
„Mám jednu veľkú víziu. Chcem urobiť novú špeciálnu kolekciu, kde by boli špirály, mandaly a labyrinty, ale celkom iné, ako je tento výber. Chcem sa stať inštruktorom potápania, v hudbe sa chcem doučiť stupnice a v súkromí? Tu si želám, aby so mnou moja priateľka vydržala čo najdlhšie. Lebo žiť s umelcom vôbec nie je sranda,“ uzatvára so smiechom.
Špirály sú namaľované fosforeskujúcimi farbami. FOTO: MIMA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
